Čarovný svet tradícií

 

Embed or link this publication

Description

Čarovný svet tradícií

Popular Pages


p. 1

Čarovný svet tradícií

[close]

p. 2



[close]

p. 3

Čarovný svet tradícií Vydali MAS LEV a MAS Šafrán v rámci projektu spolupráce „Po stopách klenotov LEVa a Šafránu“ Nepredajné Levoča, 2014 ISBN 978-80-971631-0-5

[close]

p. 4

 Poďakovanie  Táto publikácia je reprezentáciou trvalých hodnôt slovenského národa. Vytvorila priestor na priblíţenie menej známeho, či nepoznaného. Vznikla v rámci projektu spolupráce pod názvom „Po stopách klenotov LEVa a Šafránu“, medzi dvoma „susedmi“ - miestnou akčnou skupinou LEV a miestnou akčnou skupinou Šafrán. Obaja partneri uţ od svojho vzniku podporujú bohatú regionálnu kultúru a zameriavajú sa na rozvoj vidieckeho cestovného ruchu. Naše poďakovanie patrí všetkým zúčastneným, ktorí sa svojou prácou a príspevkami z tvorby spolupodieľali na vzniku tohto krásneho dielka. Ďakujeme. 2

[close]

p. 5

 Úvod  Ľudová kultúra a tradície sú neoddeliteľnou súčasťou našich dejín. Remeselníci a foklóristi spropagovaní v tejto publikácii sú stráţcami kultúrneho dedičstva regiónu miestnych akčných skupín LEV a Šafrán. Svojou tvorbou vytvárajú priestor na pozastavenie sa a zamyslenie nad ţivými pokladmi, ktoré nás obklopujú cestou remeselných výrobkov, ale aj v podobe tradičných spevov a tancov. Mnohí zruční ľudia, ktorých Vám v tejto publikácii chceme predstaviť, sa pustili do tradičnej výroby tak, ţe pátrali po jej koreňoch, po starých technológiách, materiáloch, po tradičných tvaroch a vzoroch a siahli tak na umenie našich predkov. Niektorí do tradičného vsunuli kúsok seba a to pôvodné pozmenili, či ozvláštnili. Za hodné obdivu pokladáme, ak sa pre remeslo odhodlal človek, ktorý nepochádza z dedinky, kde má dané staré umenie svoj pôvod. Nájdu sa v nej však aj šikovné babičky a dedkovia, ktorí sú nositeľmi rodinných tradícií uţ viacero generácií. Keď sa dívame na prsty, ktoré prepletajú drevené paličky, trpezlivo drţia ihlu a vytvárajú nádherné motívy, alebo ako vďaka šikovným rukám dlátko zanecháva čarovné stopy v dreve, moţno vnímame túto zručnosť a umenie ako niečo, čo je jednoduché. Ak však sami skúsime vykonať obratné pohyby pochopíme, ţe to vôbec nie je ľahké. Ručná výroba má svoju hodnotu, nielen tradičnú, ale i finančnú. Oplatí sa však za túto krásu zaplatiť, pretoţe vytvára pocit domova. Všetkým remeselníkom a folklórnym skupinám zo srdca ţeláme, aby ich tvorivá práca napĺňala, prinášala im radosť a veľa nových nápadov. Prajeme im, aby svoje zanietenie odovzdávali mladším generáciám a viedli ich k láske a úcte k tomuto vzácnemu dedičstvu našich predkov. Nech repertoár folkloristov je kaţdým rokom bohatší o zvykoslovné skvosty dedinského ľudu. Veríme, ţe ešte dlhé roky budú odhalené zvyky, tance, či piesne pretavovať do scénickej podoby a touto cestou vzbudia záujem u divákov zo širokého okolia i spoza hraníc našej krajiny. Kolektív miestnej akčnej skupiny LEV a miestnej akčnej skupiny Šafrán 3

[close]

p. 6

 Folklórne súbory MAS LEV  Detská folklórna skupina Nezábudka.......................................5 Detská folklórna skupina Studenočka.......................................6 Detský folklórny súbor Dreveník...............................................7 Detský folklórny súbor Korčašek...............................................8 Detský folklórny súbor Levočanik.............................................9 Detský folklórny súbor Venček................................................10 Folklórna skupina Domaňovčan.............................................11 Folklórna skupina Jalinka.......................................................12 Folklórna skupina Javorina.....................................................13 Folklórny súbor Levočan.........................................................14 Folklórny súbor Štvrtočan.......................................................15 Ľudová hudba Branisko..........................................................16 Ľudová hudba Matúša Ondruša.............................................17 Muţská spevácka skupina Gubov...........................................18 Muţská spevácka skupina Korčaškare....................................19 Ţenská spevácka skupina Jablonečka......................................20 Dychová hudba Bijacovčanka.................................................21 Dychová hudba mesta Levoča................................................22 Dychová hudba Ordzovianka..................................................23 Veţová hudba Brass Collegium...............................................24 4

[close]

p. 7

 Detská folklórna skupina Nezábudka  História detskej folklórnej skupiny Nezábudka sa datuje od roku 1998. Počas jej pôsobenia sa pod vedením pani učiteľky Valérie Lesičkovej vo folklórnej skupine vystriedalo niekoľko desiatok detí a poniektorí uţ účinkujú vo folklórnych súboroch a skupinách ako Čačina, Levočan a Štvrtočan. Deti sa učia mnoţstvo piesní, hier, tancov, riekaniek a zvykosloví. Čo sa naučia, prezentujú na kultúrnych podujatiach v základnej a materskej škole v obci Spišský Štvrtok, ale aj mimo nej. Účinkovali v integrovanom programe s klientkami Domova sociálnych sluţieb v Spišskom Štvrtku a dostali sa aj na javisko Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Mnohé zvykoslovia sa udomácnili v Nezábudke a stali sa ich pravidelnými vystúpeniami. Patria medzi nich „Paľeňe šmertky“ (Moreny), „Stridţe dni“, „Jašľičkare“ (Betlehemci), „Mikolaj“ (Mikuláš). V roku 2013 nacvičili nové pásma s názvami „Podzme še hrac za koscel“ a „Haš, hušičky, haš“. 5

[close]

p. 8

 Detská folklórna skupina Studenočka  Detská folklórna skupina Studenočka vznikla a pracuje pod vedením Mgr., Ing. Alţbety Rusiňákovej od roku 2000. Hneď v prvom roku svojej existencie nahrala v spolupráci s redakciou Národno - etnického vysielania Slovenského rozhlasu dve rozhlasové relácie. Vystúpila aj v relácií Slovenskej televízie „Vandrovali hudci". V septembri 2002 sa v rámci projektu Rusíni v Levočských vrchoch spolupodieľala na nahrávaní CD s názvom „Ej, ked sobi zašpivam“ a pri vytvorení publikácie „Rusnacky obyčaji v Levockych verchoch“. V máji 2003 spolu so ţenskou speváckou skupinou z Niţných Repáš nahrala v štúdiu Slovenského rozhlasu v Prešove svoje vlastné CD pod názvom „Špivanočky moji“. Jej členovia sa s menšími či väčšími úspechmi pravidelne zúčastňujú na Súťaţi detského folklóru, súťaţi rusínskych piesní Makovická struna a v posledných rokoch aj na Festivale folklóru Rusínov -Ukrajincov v Kamienke. Vo svojich vystúpeniach oţivujú a prezentujú zvyky typické pre oblasť Levočských vrchov a rusínske ľudové piesne z obcí Niţné Repaše, Oľšavica a Torysky. Hlavným cieľom jej aktivít je prebudiť záujem o folklór u najmladšej generácie tak, aby ho ďalej rozvíjala v dedinských folklórnych skupinách a stala sa pokračovateľom tradícií svojich predkov. Jej bývalí aj súčasní členovia preto oţivujú tradície vo svojich obciach a takto prispievajú k ich trvalému zachovaniu. 6

[close]

p. 9

 Detský folklórny súbor Dreveník  Detský folklórny súbor Dreveník vznikol v roku 1991 pod vedením pani učiteľky PaedDr. Boţeny Švábovej. Od svojho vzniku pôsobil pri MsÚ v Spišskom Podhradí. Dnes uţ druhý rok kolektív pôsobí pri ZUŠ v Spišskom Podhradí a má 18 členov novej mladej generácie. V repertoári súboru sú zozbierané a spracúvané zvykoslovné skvosty dedinského ľudu ţijúceho pod Spišským hradom. V dramatických pásmach (Harenčaru, harenčaru, poc dnu; V Podradzu na mosce straší; Kaţdý svoj chleb chváli; Kuľu, kuľu aţ na Kapituľu; Jak sme mucili maslo) prostredníctvom detského prejavu boli zobrazované jednotlivé činnosti alebo vlastností spôsobu ţivota ľudu v minulosti. DFS Dreveník sa v prvom rade zúčastňuje rôznych kultúrnych a spoločenských udalostí v rámci svojho regiónu. Kaţdoročne účinkuje na Spišských folklórnych slávnostiach na Spišskom salaši. Nezabudnuteľným záţitkom bolo nahrávanie relácie „Vandrovali hudci“ v štúdiu v Košiciach s autentickým pásmom „Idze šmerc s kudzeľu“ a reprezentácia folklóru v Nemecku. Za roky svojho účinkovania sa v detskom kolektíve vystriedalo uţ niekoľko generácií. Dnes sú to mamičky, ktoré prichádzajú so svojimi deťmi a majú záujem na tom, aby sa hravou formou ďalej odovzdávala ľudová slovesnosť a kalendárne zvyky a tradície spišského regiónu tým najmenším. Niet nad detský spontánny prejav, ktorý je vďaka ochotníckemu zapáleniu milovníkov detského folklóru sprostredkovaný aj v súčasnosti a poteší kaţdého, kto má rád tajomstvo a neoceniteľné bohatstvo Spiša. 7

[close]

p. 10

 Detský spevácky folklórny súbor Korčašek  Detský spevácky folklórny súbor Korčašek pôsobí pri Základnej škole s materskou školou v Jablonove. Vznikol v roku 2011 s cieľom zachovávať a interpretovať ľudové piesne z oblasti východoslovenského regiónu, predovšetkým zo Spiša. V súčasnej dobe sa snaţí uchovávať poklad ľudových piesní v speve, ale postupne chce rozšíriť svoj repertoár aj o detské hry a tance, ktoré sa snaţí zozbierať vo svojej obci od starých rodičov. Malých spevákov sprevádza na harmonike Vladko Roţko. V súbore aktuálne pôsobí desať detí. Aj keď je Korčašek ešte mladý spevácky súbor, má uţ za sebou niekoľko vystúpení nielen na domácej pôde, ale aj v susednom Poľsku. Folklórny súbor Korčašek pravidelne otvára školský ples a zúčastnil sa napríklad aj Jesenných trhov v Spišskom Podhradí, Katarínskeho popoludnia v Jablonove, či fašiangovej akcie "Ostatňe fašengy v Jablunove". 8

[close]

p. 11

 Detský folklórny súbor Levočanik  V roku 2012 vznikol pri Základnej umeleckej škole v Levoči detský folklórny súbor Levočanik, s cieľom pestovať v deťoch vzťah k vymierajúcim tradíciám a vychovávať pokračovateľov do folklórneho súboru Levočan. Súbor pracuje v dvoch zloţkách tanečnej a hudobnej. Aktuálne je v detskom folklórnom súbore 60 detí. Repertoár zahŕňa detské tanečné hry zo Spiša a Šariša. Mladučký detský folklórny súbor Levočanik je od svojich začiatkov veľmi úspešný. Získal hlavnú cenu na medzinárodnom festivale - súťaţ detskej a mládeţníckej tvorivosti „Spish talent festival 2013“. Umeleckou vedúcou tanečnej zloţky oboch súborov - DFS Levočanik aj FS Levočan je Tatiana Stanislavová, umeleckým vedúcim speváckej a hudobnej zloţky je Ladislav Lisovszki. 9

[close]

p. 12

 Detský folklórny súbor Venček  Folklórny súbor Venček začal svoju činnosť v školskom roku 1999/2000 pri Základnej škole Francisciho v Levoči. Jeho vznik bol spontánny. Cieľom bolo vzbudzovať záujem detí o folklór, o regionálny tanec a spev. Spočiatku boli členmi súboru len ţiaci z prvého stupňa, predovšetkým z tried pani učiteľky Bariakovej a pani učiteľky Šefčíkovej, ktoré sa im v tejto oblasti začali venovať. Neskôr sa rady členov rozšírili, keďţe folklóru ostali verní i ţiaci, ktorí postúpili do vyšších ročníkov. Súbor pravidelne prezentuje svoju činnosť na školských akadémiách a kultúrnych podujatiach v meste. Počas svojej činnosti sa súbor pravidelne zúčastňoval prehliadok záujmovej umeleckej činnosti ţiakov okresu Levoča, prehliadok detských folklórnych súborov okresov Poprad, Levoča a Keţmarok. Svoje umenie predviedli malí umelci aj na detskom folklórnom festivale v Smiţanoch, na Spišských folklórnych slávnostiach, na krajskej prehliadke v Raslaviciach, či na letnom stretnutí s hudbou a tradíciami v meste Stary Sacz v Poľsku. 10

[close]

p. 13

 Folklórna skupina Domaňovčan  Folklórna skupina Domaňovčan vznikla v roku 2007 s úmyslom oţiviť ľudové tradície v obci. Zakladateľkami boli staršie ţeny s podporou vedenia obce. Hlavným cieľom súboru je vyhľadávať, spracúvať, interpretovať a v neposlednom rade uchovávať rodinné a obecné tradície. Ich repertoár tvoria hlavne scénické folklórne pásma, obradové a kalendárne zvyky, piesne a tance, či interpretácie rôznych pracovných a obradových činností muţov a ţien v minulosti na dedine. V ústnom prejave pouţívajú nárečie stredného Spiša. Ich vystúpenia sú oţivené originálnymi rekvizitami. Pouţité náradie a nástroje dokumentujú ţivot v minulosti. Folklórna skupina vystupovala na rozličných podujatiach v okrese Levoča a Spišská Nová Ves, ale tieţ v Nitre. Vo FSk Domaňovčan účinkuje 10-15 ţien a 2-5 muţov. Spevy na vystúpeniach od jej vzniku hrou na harmonike sprevádza nadaný harmonikár Jozef Peták. Vedúcou skupiny, scénaristkou a reţisérkou v jednej osobe je Mgr. Agnesa Ţifčáková. Pre členov folklórnej skupiny je to nezištná a obetavá práca. Robia ju s láskou, pre duchovný a kultúrny rast obce, zvlášť mladej generácie. Reprezentujú obec navonok a vychovávajú Domaňovčanov k zdravému lokálpatriotizmu. 11

[close]

p. 14

 Folklórna skupina Jalinka  Folklórna skupina Jalinka z rázovitej obce Olšavica je nositeľkou tradícií Rusínov v Levočských vrchoch . Bola zaloţená v roku 1973 a od tej doby sa v nej vystriedali tri generácie spevákov a tanečníkov. Repertoár pre svoju činnosť skupina čerpá z miestneho regiónu, ktorý je na zdroje folklóru nesmierne bohatý. Oprašuje zvykoslovia, tance a spevy, s ktorými vystupuje na folklórnych festivaloch, súťaţiach a prehliadkach. Jalinka získala mnoho ocenení na okresnej, krajskej, ba aj na celoštátnej úrovni. Takmer kaţdoročne sa speváci Jalinky zúčastňujú na prehliadke hudobno-speváckeho folklóru v Kamienke, kde boli neraz úspešní. Svedčia o tom najvyššie ocenenia Laureát, ktoré trikrát získali dievčatá a raz chlapci. Niektorí členovia sa zúčastňujú aj speváckej súťaţe Makovická struna v Bardejove, kde získali dvakrát titul Laureát v duospeve. Folklórna skupina Jalinka vydala audiokazetu s prekrásnymi piesňami s rôznou tematikou. V súčasnosti eviduje 20 členov. Najviac sú spievané piesne lúčne, pastierske, bačovské, vojenské, regrútske, parobské či dievčenské. 12

[close]

p. 15

 Folklórna skupina Javorina  Folklórna skupina Javorina z Torysiek patrí medzi klenoty regiónu Spiš v rámci folklóru Rusínov. Ako hudobné teleso pôsobí uţ vyše 35 rokov. Od samotného počiatku sa zameriavala a svoju prezentáciu stavala na autentickosti miestneho folklóru. Temperament, pre Rusínov tak príznačný, sa odzrkadľuje v celej jej tvorbe. Repertoár Javoriny tvorí niekoľko zvykoslovných pásiem viaţucich sa k významným sviatkom roka i ţivota rodiny a obce vôbec. Zvlášť typickým je však pre Javorinu spevácky prejav. Melodicky rozmanité a bohaté trojhlasé spevy sú nenapodobniteľné a uchvátia nejedného znalca či milovníka. FSk Javorina sa vďaka tomuto materiálu za čas svojho pôsobenia zúčastnila nespočítateľného mnoţstva folklórnych podujatí. Z mnohých to boli napríklad Spišské folklórne slávnosti, Hornotoryské folklórne slávnosti, Zamagurské folklórne slávnosti, pravidelne sa zúčastňujú sviatku Rusínov - folklórneho festivalu vo Svidníku, či festivalov v Kamienke. Ako folklórne teleso Javorina vystúpila aj na pôde Národnej rady SR v Bratislave, kedy zoţala úspech nielen u domácich, ale aj zahraničných divákov. Priateľské vzťahy udrţiava aj so svojimi rodákmi z Ameriky, pre ktorých kaţdoročne pri ich návšteve pripravuje bohatý program. Za dobu svojho pôsobenia nahrala Javorina MC nosič „....Ej a ....“ a CD „Ej a jaka to dobra tota hostinočka“. Spolupodieľala sa na tvorbe projektu „Rusíni v levočských vrchoch“ a v spolupráci so susednými občanmi prispela svojimi piesňami na CD „ Rusíni v Levočských vrchoch“. Významným medzníkom v ţivote súboru sa stalo nové CD „Dedičstvo“, ktoré uzrelo svetlo sveta vo februári 2014. Nahrávalo sa v spolupráci s ĽH Stanislava Baláţa z Raslavíc za finančnej podpory fondov EÚ. Vzácnym a obrovským bohatstvom v rukách súboru je aj samotný kroj z obce Torysky. Jeho farebnosť a bohatosť zaujme na prvý pohľad a len umocní celkový záţitok z prezentácie. V súčasnosti tvorí zloţku folklórnej skupiny v prevaţnej miere ţenské zastúpenie, ktoré svoj prejav zameriava primárne na spevácku zloţku. Symbiózu hlasov dokazujú mnohé významné ocenenia zo speváckych súťaţí, ako je Makovická struna či kamiensky „Holose, holose“. Za tri desaťročia sa v súbore vystriedali desiatky členov zapálených pre folklór. Spievali babky, mamky, dcéry a postupne rastie ďalšia generácia. Hlboké korene súboru sú ţivené slnkom lásky k folklóru a vodou, ktorou je pot a snaha pre uchovanie tradícií. 13

[close]

Comments

no comments yet