Časopis Univerzál 1/2018

 

Embed or link this publication

Description

časopis Univerzál 01/2018

Popular Pages


p. 1

ˇCasopis študentov FF UPJŠ v Košiciach TOP 5 DÔVODOV, PRECˇO PÍSAˇT PRE UNIVERZÁL Roˇcník IX., ˇcíslo 1 MATÚŠ SÝKORA ÚSPEŠNÝ ZÁPASNÍK A ŠTUDENT FF UPJŠ AKO SA VYVÍJAL CˇESKOSLOVENSKÝ MOTORIZMUS? NOC LITERATÚRY

[close]

p. 2

Dámska polokošeľa 9€ eshop.upjs.sk

[close]

p. 3

UNIVERZÁL Časopis študentov FF UPJŠ v Košiciach Štvrťročník, číslo 1/2018 Ročník IX. Evidenčné číslo MK SR: EV 3960/10 Vydavateľ: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Šrobárova 2, 041 08 Košice IČO: 00 397 768 Kontakt na redakciu: univerzal.casopis@gmail.com Tlač: Equilibria, s. r. o., Košice Nepredajné Šéfredaktor: Mgr. Igor Michalčík Redakcia: Ľubomíra Fehérová, Bc. Mariana Gallová, Kristína Homroková, Gabriela Chromeková, Bianka Muráriková, Michal Rodziňák, Grafika: Michal Rodziňák Odborné poradenstvo a jazyková korektúra: PhDr. Marián Gladiš, PhD. Kopírovnie a rozširovanie akéhokoľvek materiálu alebo jeho časti je povolené len s predchádzajúcim písomným súhlasom vydavateľa. Redakcia si vyhradzuje právo na úpravu autorských materiálov. Za obsah článku zodpovedá autor. Číslo bolo zadané do tlače 20. 5. 2018 ISSN 1338-2969 univerzal.casopis @casopis.univerzal casopisuniverzal.wixsite.com Úspech Univerzálu 4 na sútaži Sˇtúrovo pero Pub kvízy v Košiciach 6 8 TpOísPat5,pdrôevUondiovve,rpzráel cˇo Mikuláš Janˇcura: Kedysi boli autá luxusom 12 Perly z internátneho 14 Facebooku EDITORIÁL Milí čitatelia, v úvodných slovách tohto vydania som vám chcel napísať, že sa tešíme z ceny TASR, ktorú sme získali v súťaži Štúrovo pero. Že je to pre nás silné povzbudenie, ale aj zdvihnutý prst, aby sme nepoľavili v kvalitnom a príťažlivom obsahu. Chcel som vám napísať aj to, že to nie je výsledok práce len aktuálnej redakcie, ale desiatok ľudí, ktorí dosiaľ pôsobili v tíme Univerzálu. Mal som v pláne spomenúť aj zmeny, ktoré sme urobili pre lepšie čítanie. Nuž ale obavy z prehriatia vlastnej polievočky boli väčšie ako chuť popýšiť sa naším úspechom, a tak vám teda len poprajem príjemné a pútavé čítanie. Lebo to by malo byť v závere nášho snaženia. Lepšie povedané – vy, naši čitatelia. Igor Michalčík obsah

[close]

p. 4

výrocˇie Úspešní Aj v tomto roku sa konala významná a uznávaná súťaž Štúrovo pero. Po prvý raz sme sa na nej zúčastnili aj my – časopis Univerzál. Získali sme nové skúsenosti a neostali sme ani bez ceny. na Štúrovom pereAutorka:KristínaHomroková Foto: Lenka Malovcová / Krajská knižnica Ľudovíta Śtúra Zvolen Štúrovo pero je celoslovenská novinárska súťaž stredoškolákov a vysokoškolákov. Koná sa v piatich kategóriách: stredoškolské časopisy, vysokoškolské časopisy, novinárske príspevky stredoškolákov, novinárske príspevky vysokoškolákov a elektronické magazíny. Dvadsiaty štvrtý ročník súťaže sa, ako každý rok, konal vo Zvolene v Krajskej knižnici Ľudovíta Štúra. Vyhodnotenie, na ktoré sme dostali pozvánku aj my, sa uskutočnilo v dňoch 20. a 21. apríla 2018. V našej kategórii (vysokoškolských časopisov) súťažilo osem redakcií: časopis Atteliér (Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave), Corpus Delicti (Právnická fakulta Trnavskej univerzity), Farmakoviny (časopis Slovenského spolku študentov farmácie v Bratislave), Občas nečas (Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre), Zumag (Filozofická fakulta Katolíckej univerzity v Ružomberku), Škrt (Strojnícka fakulta STU v Bratislave), Radikál (Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave) a my. V pestrom programe rozloženom do dvoch dní sme mali možnosť diskutovať s rôznymi zaujímavými hosťami. Vyjadriť podporu budúcim novinárom prišiel prezident SR Andrej Kiska, ďalšími hosťami boli exminister kultúry SR Marek Maďarič, poslanec Európskeho parlamentu Vladimír Maňka, predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ján Lunter a iní. Z novinárskej obce sa pridala Monika Tódová a Lukáš Milan. Medzi diskusiami porotcovia hodnotili samotné časopisy. Dostali sme mnoho nových tipov na vylepšenie časopisu, konštruktívnu kritiku, ale najmä veľa inšpirácie. Tento rok nás hodnotili traja porotcovia: Lukáš Milan, ako predseda poroty, a dvaja členovia – Viera Kulichová a Jozef Bednár. V sobotu 21. apríla sa konalo vyhodnotenie súťaže. Porota udelila dve tretie a jedno druhé miesto. Prvé miesto ostalo tento rok neobsadené. Časopis Univerzál získal cenu TASR za mimoriadne kvalitný a invenčný novinársky príspevok. Takto nás zhodnotila porotkyňa Viera Kulichová: 4

[close]

p. 5

„Ocenili sme časopis ako celok. Vidíme v ňom potenciál po obsahovej aj formálnej stránke. Zaujal nás kvalitný vizuál, nápady na rubriky a články. Rozhodli sme sa podporiť váš časopis, aby sa mohol ďalej rozvíjať a prinášať viac nápadov a obsahu – treba pridať viac príspevkov a váš časopis môže pokojne v budúcnosti zabojovať aj o ceny Literárneho fondu či Zlaté Štúrovo pero. Cena TASR znamená ocenenie vašej kreativity a invenčnosti, tiež zručnosti v písaní príspevkov a zároveň podporu pre rozvoj časopisu a jeho redaktorov.“ Do projektu Štúrovo pero sa zapája viacero organizácií, ako napr. televízia Markíza, Slovenská sporiteľňa či TASR. Oslovili sme práve verejnoprávnu tlačovú agentúru, ktorá nám objasnila dôvod, prečo podporuje túto súťaž. „Do Štúrovho pera sa zapájame z objektívnych i subjektívnych dôvodov. TASR dlhodobo rozvíja spoluprácu so školami. V rámci projektu ‘TASR do každej školy‘ sme sprístupnili servisy tlačovej agentúry pre všetky školy na Slovensku na nekomerčné použitie. Dlhodobo prevádzkujeme web skolskyservis.sk, kde máme stovky spolupracovníkov z radov študentov a žiakov. Aktívnym vydávame novinársky preukaz TASR – redaktor-junior. Máme záujem o podporu tvorivých aktivít študentov. Ponúkame nekomentované správy, ktoré sú postavené na faktoch a kvalitných overených zdrojoch. Prinášame správy bez ohľadu na ich komerčnú hodnotu. Núkame dostatok informácií pre slobodné utváranie názorov. To všetko sú atribúty, ktoré chceme distribuovať nielen ku klientom – médiám, ale aj k študentom. Štúrovo pero je pre mňa sugestívnym podujatím aj osobne, keďže som na tomto podujatí sám pred rokmi súťažil. Pokladám Štúrovo pero za progresívnu možnosť pre mladých, ako prezentovať svoju tvorbu a získať relevantnú spätnú väzbu,“ povedal nám riaditeľ TASR Vladimír Puchala. Tento ročník nám priniesol veľa sviežeho „vetra“. Aj vďaka tejto súťaži vám, milí čitatelia, budeme prinášať nové a kvalitné príspevky, ktoré si budete – pevne dúfame – čítať s takou radosťou a potešením, s akou ich my pripravujeme. 5

[close]

p. 6

pub kvízy Poznáte to. Je večer, vrátili ste sa zo školy, kde ste zhltli množstvo informácií, a máte chuť si ísť len tak sadnúť s kamarátmi niekde do mesta. No aj táto rutina časom omrzí. Ponúkame vám zaujímavý tip, ako si kreatívne a zábavne užiť večer s priateľmi. Autorka: Gabriela Chromeková Foto: archív Quizzical ZAKVÍZUJTE SI! Andrea Gavalcová je študentkou tretieho ročníka masmediálnych štúdií na Filozofickej fakulte UPJŠ v Košiciach. Popri škole sa venuje ešte jednej zaujímavej činnosti – tvorbe vedomostných kvízov, ktoré sa tešia veľkej obľube. Spolu so sestrou pripravujú PapaQuiz, ktorý sa koná raz mesačne v kaviarni Papa v Kasárňach/Kulturpark, a raz za dva mesiace aj zaujímavý filmový kvíz v kine Úsmev. Ako dlho sa venujete príprave kvízov a na čo sú vaše kvízy zamerané? Kvízy pripravujeme už štyri roky. V našom PapaQuize sa špecializujeme na témy umenia a kultúry. Mnohých táto špecializácia odláka, ale naozaj nejde len o otázky z vysokého umenia. Dotýkame sa aj tém z výtvarného umenia alebo divadla, väčšinu tvoria filmové, hudobné, literárne či seriálové otázky. Robíme tiež špeciálne pravidelné filmové kvízy, raz ročne hudobný kvíz a tematické kvízy v rámci festivalov. Boli ste prvé, ktoré prišli s kvízmi do Košíc? Čo vás viedlo k tomu, aby ste vytvorili nový kvíz? Neboli sme prvé v Košiciach, ani náhodou. Inšpirovali nás iné kvízy, na ktoré sme chodili (v Tabačke a Malbe). Povedali sme si, že tu chýba umelecký kvíz, tak sme to skúsili. 6 Čo sa dá u vás vyhrať? V Pape sa hrá o konzum v bare či fľašu vína, na filmovom kvíze o vstupy do kina, DVD pre každého člena víťazného tímu alebo filmové plagáty. Komu by si odporučila prísť na kvíz a prečo by to mali ľudia vyskúšať? Kvízy sú príjemnou príležitosťou zabaviť sa s priateľmi, zasúťažiť si a pritom sa aj čosi nové dozvedieť. Ja sama veľmi rada chodím na kvízy, využívam možnosti, keď si môžem sama zasúťažiť a odporúčam to každému. Nie je to len pre súťaživých ľudí, dobrý kvíz je vždy aj zábavný. Čo považuješ za najväčšie úspechy, ktoré ste doposiaľ s vašimi kvízmi dosiahli? Robili sme kvízy na viacerých festivaloch v rámci Košíc, dokonca máme potvrdenú aj spoluprácu s veľkým filmovým festivalom. Čo sa týka počtu ľudí, najviac tímov chodí na naše filmové kvízy v kine Úsmev, tam sme robili aj špeciálny Harry Potter kvíz, na ktorý prišlo rekordných 36 tímov. Za úspech považujem každý spokojný tím a keď za nami niekto príde, poďakuje a pochváli nás – to je úplne najväčší úspech. A úspechom je taktiež, že nás to ešte neprestalo baviť a že sa ešte máme na čo pýtať (smiech). Andrea Gavalcová Viac informácií na facebookovej stránke: quizzicalKE

[close]

p. 7

zápasenie Autorka: Kristína Homroková Foto: archív Matúša Sýkoru Je študentom druhého ročníka masmediálnych štúdií na našej fakulte a zároveň úspešný športovec-zápasník. Matúš Sýkora sa tomuto športu venuje od jedenástich rokov a skĺbiť ho dokáže aj so štúdiom na vysokej škole. MATÚŠ SÝKORA:MatúšSýkora(včervenomdrese)prizápase. V REÁLNOM ŽIVOTE SOM ZÁPASENIE NEMUSEL POUŽIˇT A ANI BY SOM NEMOHOL Čo konkrétne si môžeme predstaviť pod pojmom zápasenie? Zápasenie je individuálny úpolový šport, v ktorom sa stretnú dvaja zápasníci proti sebe, a to v rovnakej hmotnostnej aj vekovej kategórii. Od ostatných bojových umení sa odlišuje tým, že sa v ňom nesmú používať údery rúk a nôh, ale používajú sa v ňom iba chvaty, ktoré sú hodnotené jedným, dvomi alebo štyrmi bodmi. Poznáme dva štýly zápasenia – prvý a zároveň starší je gréckorímsky štýl, v ktorom sa môže zápasiť iba od pása nahor, to znamená, že sa nesmú používať nohy, len ruky. Druhý je voľný štýl, ktorým sa zápasí aj v Košiciach, a v ňom sa môžu používať aj nohy a tie sa môžu aj brať rukami. Zápasenie nie je tradičný šport, s ktorým bežne začínajú deti. Ako si sa k nemu dostal? Zápasiť som začal ako 11-ročný. Keďže sa mi to zapáčilo, stále som trénoval a postupne som sa zlepšoval. K zápaseniu ma priviedol tréner, ktorý je rodinný príbuzný. Ako by sme si mohli predstaviť tvoj bežný deň? Môj obvyklý deň vyzerá tak, že keď nemám ráno školu, idem okolo deviatej, pol desiatej na tréning, ktorý trvá zhruba hodinku a pol, potom idem na obed. Po ňom si oddýchnem a môžem ísť do školy. S tvrdým tréningom by mali prísť aj úspechy. Aké sú tie tvoje? Moje najväčšie úspechy sú majster SR juniorov z rokov 2016 a 2017, majster SR seniorov z roku 2016 a vicemajster SR seniorov z roku 2017. Na medzinárodnej úrovni som vyhral turnaje v Snine, Košiciach a dvakrát v Prievidzi. Človek sa v živote dostane do rôznych situácií. Bol si niekedy nútený použiť svoje zápasnícke schopnosti? V reálnom živote som tieto schopnosti nemusel použiť a ani nemohol, pretože je to pre mňa výhoda a mohol by som tak ublížiť viac ako chcem. Matúš (v strede) na Majstrovstvách Slovenska v zápasení v roku 2016 7

[close]

p. 8

DÔVODOV, PRECˇO PÍSAˇT TOP 5 PRE UNIVERZÁL Ste žena alebo muž? Introvert alebo extrovert? Nech je vaša odpoveď akákoľvek, vôbec na tom nezáleží. Hlavné je, že radi píšete, zaujímate sa o dianie vôkol seba a nebojíte sa byť originálni a kreatívni. Pretože presne takých ľudí medzi seba hľadáme. Autorka: Mariana Gallová Foto: archív Univerzál SKÚSENOSTI, KTORÉ VÁM UŽ NIKDY NIKTO NIKDY NEVEZME NEBUDETE NA NICˇ SAMI Za dobrým obsahom stoja dobrí novinári. No a o kvalitný obsah nám stále ide. A to vďaka tomu, že pre vás píšu iba tí ľudia, ktorí o to naozaj stoja. Písanie je ich hobby a časopis Univerzál im dáva dostatočný priestor na svoju sebarealizáciu a na získanie potrebnej praxe pre ich budúcu novinársku činnosť. Byť súčasťou tímu časopisu Univerzál navyše neznamená len jednotvárne písanie, ale aj získavanie skúseností v rámci editorskej, grafickej a celkovej redakčnej činnosti. Časopis Univerzál má jednu výnimočnú prednosť. Jeho kolektív sa stále rozširuje iba o kreatívnych a nadšených ľudí, ktorí doň perfektne zapadnú. Jeho členovia preto neberú pravidelné stredajšie porady ako nutnosť, ale ako možnosť stretnúť sa s dobrými priateľmi a stráviť čas – na jednej strane v príjemnej, no a na druhej strane aj v tvorivej spoločnosti. Zvláštnosťou preto nie sú ani občasné teambuildingy, ktoré slúžia na utužovanie kolektívu a na čerpanie novej inšpirácie.

[close]

p. 9

NEJDE LEN O PÍSANIE SLUŽOBNÁ „BARBORKA“ VŽDY ŠÉFREDAKTOR VIE HRAˇT NA K DISPOZÍCII UKULELE A REDAKTORKY PIECˇT Za časopisom Univerzál sa však toho skrýva oveľa viac ako len „čistá“ novinárska práca. Univerzálisti si totiž vždy radi dobrovoľne „zašpinia“ ruky a urobia niečo, čo od nich nikto neočakáva. Napríklad vysadia záhon kvetov k sviatku žien, zorganizujú piknik na oslavu krásneho slnečného dňa, alebo umožnia prvákom zoznámiť sa s univerzitou prostredníctvom krátkej poznávacej jazdy. Časopis Univerzál sa teda rád podieľa na organizácii akcií, ktoré sú inovatívne a majú potenciál sa stať tradíciou. Nechce byť totiž len tým, ktorý o rôznych udalostiach píše, ale chce byť tým, ktorý je ich súčasťou. K práci novinára neodmysliteľne patrí aj cestovanie, no redaktori časopisu Univerzál sa už nemusia spoliehať na vlaky zadarmo. K dispozícii majú jeden z modelov prestížnej značky Škoda, ktorá disponuje mnohými kvalitami. V krásnych odtieňoch tmavomodrej farby navyše vynikajú jej čisté línie a nadčasový dizajn. Síce nemá zabudované autorádio, ale zvuk motora pripomínajúci ruskú raketu je jeho skvelou kompenzáciou. Necelých 45 koní pod kapotou dokáže naozaj zázraky, napríklad spáliť plnú nádrž už po niekoľkých kilometroch. A keďže brzdy a svetlá nie vždy fungujú, vozia sa len tí, čo sa neboja. Reč je o famóznej Škode 105, ktorá už patrí k zberateľským skvostom a zároveň je služobným vozidlom časopisu Univerzál. A hoci to znie lákavo, tak ani zďaleka to nevystihuje úplne všetko, čo to znamená. Časopis Univerzál je naozaj v prvom rade o ľuďoch, ktorí ho tvoria. O tých všetkých, ktorí majú chuť robiť niečo navyše vo svojom voľnom čase, ktorí sú ochotní niečo obetovať a ktorí sú vďační, že môžu niekam patriť – lebo „niekam patriť“ je skvelý pocit. A túto šancu ponúkame aj vám! 9

[close]

p. 10

literatúra Mesto ako odviate vetrom, dažďom zasklená ulica, autá vytŕčajúce z radov (na parkovanie) a kde-tu človek. Rôznofarebný plagát, povedzme fialový, jeden zo šiestich. Človek, čo tadiaľ prechádza autom, nemá kam, a ten, ktorý kráča pešo, nemá kedy. Mnoho sa ich ponáhľalo z práce, ale niektorí si predsa urobili zastávku. Jednu zo šiestich. Fialový plagát nás voviedol do budovy Rektorátu UPJŠ, potom hore schodmi a doprava do historickej auly. LITERATÚRY

[close]

p. 11

Autorka: Ľubomíra Fehérová Foto: Adrián Jenčo V meštiackom dome na Hlavnej 87 čítal herec a hudobník Ján Kovalčin Hana Rodová-Kolbašská v nahrávacom štúdiu Rádia Regina „Nebudem veľa hovoriť, budem čítať,“ privítala nás literárna vedkyňa Markéta Andričíková a spolu s manželom Mariánom Andričíkom to pri úryvkoch z Judáša dodržali do bodky. Zo sídla univerzity sme sa vydali – po stope fialového plagátu – do neďalekej budovy košického štúdia RTVS. V nahrávacom štúdiu Rádia Regina bolo zopár ľudí, komorná atmosféra, v strede kniha, stolová lampa. Za ňou harfa. Rozhlasová redaktora Hana Rodová-Kolbašská nás previedla Krajinou ľudí, zvierat a bohov. Rovnako ako v aule, aj tento prednes bol veľmi zaujímavý a kvalitný, prostredie útulné, jednoducho domov na dlani. Do pamäti sa nám v ten májový večer vrylo niekoľko citátov, napríklad aj tento: „Prikrytí kobercami sme sa uložili na spánok. Na moje veľké prekvapenie sa aj pán vyzliekol až do košele. Všimol som si, že sa spotil a podchvíľou si utieral čelo a krk rukávom.“ Na rozdiel od literárnych postáv, my sme sa na spánok neuložili a išli sme ďalej, ale v takom zhone a hustom daždi sme umelecky doslova precítili onú pasáž so spoteným čelom a krkom... Fialový plagát nás doviedol až k meštianskemu domu na Hlavnej 87. Označoval nové miesto na čítanie z ďalšej pútavej knihy – Tajného denníka Hendrika Groena. Zaujímavé bolo aj samotné miesto stretnutia, na prízemí starej budovy v rekonštrukcii. Bolo prázdne, obložené kameňmi, pavučiny v ňom viseli na stenách ako naše deti z Hencoviec na preliezačkách, keď ich otcovia vezmú v nedeľu na futbal. Človek by čakal, že sa naňho vyvalí sud, lebo odtiaľ sálal akýsi pivničný duch. Skvelé miesto, aj s tou lampou pri múre – na zvýraznenie atmosféry, ktorú svojím čítaním vytvoril herec a hudobník Ján Kovalčin. Čakali na nás ďalšie tri „fialôčky“. A veruže sme k nim chceli privoňať. Boli sme teda aj na ďalších troch miestach čítania na Hlavnej. Zaimponovala nám najmä hotelová izba č. 217, ktorá nám odomkla tajomstvá príbehu milencov z diela Cesta za mesačným svitom. Netradičný literárny večer sa pomaly chýlil ku koncu, a tak sme sa pred deviatou stretli v kníhkupectve Artforum, ktoré bolo usporiadateľom tohtoročnej Noci literatúry. Keď sme ho opúšťali, odnášali sme si silné umelecké zážitky, milé spomienky a niektorí šťastlivci aj vecné dary. 11

[close]

p. 12

história automobilizmu Skôr ako sa rozhodol pre doktorandské štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, študoval na vysokej škole v Banskej Bystrici. Už vtedy intenzívne premýšľal nad tým, ako by svoju záľubu prepojil nielen so svojím štúdiom, ale aj s budúcou prácou. Aj keď spočiatku inklinoval k filozofii, napokon sa rozhodol venovať svoju pozornosť najmä automobilizmu v historickom kontexte. Výsledkom jeho práce je kniha Osobný automobilizmus na Slovensku v rokoch 1918 – 1938, ktorú v závere apríla uviedol do života. Autorka: Bianka Muráriková Foto: Igor Michalčík Mikuláš Janˇcura: Autá boli kedysi Luxusom

[close]

p. 13

Automobilizmus ako fenomén, ktorý presahuje technický popisný rámec, ho začal fascinovať na doktorandskom štúdiu. Podľa neho dáva vysokoškolská pôda možnosť formou výskumu skĺbiť dve zložky – záľubu s budúcou prácou. Už jeho diplomová práca bola zameraná na automobilku Tatra Kopřivnice a na jej sortiment osobných automobilov, obsahom práce bola najmä história techniky v spoločenských a hospodárskych súvislostiach. Predmetom vedeckovýskumného záujmu Mgr. Mikuláša Jančuru, PhD. je medzivojnové obdobie. Zdôrazňuje, že práve toto obdobie znamenalo vo všeobecnosti nástup modernizačných tendencií. „Automobilizmus pred prvou svetovou vojnou bol vnímaný skôr ako záležitosť spoločenských elít alebo ako prostriedok športu a zábavy. Často sa stretával s antipatiou väčšinového obyvateľstva, pretože si ho spájali s luxusnými hračkami bohatých.“ Vo svojej knihe sa venuje najmä premene, ku ktorej dochádza v medzivojnovom období. Na otázku, prečo si pre svoj výskum vybral práve túto periódu, odpovedá: „Najviac vo mne utkvel postoj spoločnosti a premena vozidla z luxusnej hračky na predmet každodennej potreby.“ Koncom 19. storočia mali aj samotní konštruktéri zdržanlivý postoj k budúcnosti automobilového priemyslu. Pomerne rýchlo sa však ukázalo, a potvrdila to aj prvá svetová vojna, že tento projekt bol životaschopný. „Toto obdobie predstavuje štartovaciu čiaru automobilizmu, ale už nie ako ,diablovho vynálezu‘, ale niečoho, čo je prejavom moderného životného štýlu a vkusu.“ Automobilky sa snažia aplikovať prvky pásovej výroby od Henriho Forda a automobil sa začína profilovať ako zaujímavá komodita, a to nielen ekonomická, ale aj hospodárska. Práve z tohto hľadiska je medzivojnové obdobie mimoriadne zaujímavé. „Bije sa tam svet tradície a modernizačný tlak, ktorý prezentuje automobil ako budúcnosť a súčasť každodenného života, ba dokonca ako výrazový prostriedok moderného vkusu.“ Aj keď sa Mikuláš Jančura – ako člen Katedry histórie FF UPJŠ – venuje automobilizmu najmä v historických kontextoch, zaujímajú ho aj otázky dizajnu. Rád si kladie otázku, prečo veci vyzerajú tak, ako vyzerajú. V súvislosti s tým pozoruje kultúrne presahy, keď na dizajn začalo pôsobiť umenie, obzvlášť avantgardné smery ako futurizmus či funkcionalizmus. Ak hovoríme o rozvoji automobilizmu na našom území, podmienky boli menej priaznivé, a teda aj rozmach tohto priemyslu bol o čosi pomalší. „Auto bolo v Československu v tom čase všeobecne nedostupné – a ak nie je kúpyschopná masa, nie je možné ani masovo motorizovať. Bolo vyslovene záležitosťou stredných alebo vyšších spoločenských vrstiev. Rozvoju motorizmu neprial ani vtedajší stav ciest – minimálne percento cestných komunikácií bolo spevnené asfaltom, prípadne betónom, väčšina ciest mala štrkový povrch,“ konštatuje Mikuláš Jančura a s úsmevom dodáva: „Cesty na Slovensku boli v medzivojnovom období skôr pre dobrodruhov.“ A ktoré automobily by sme mohli označiť za skvosty spomínaného obdobia? Mikuláš Jančura spomína dve ikonické autá. „Ak hovoríme o drahých autách, mohla by to byť Tatra 77 z roku 1934, zo športovejších a cenovo dostupnejších je to určite Aero 662.“ Škoda Favorit z roku 1938 13

[close]

p. 14

#životnaintrákuInternáty Život na internáte vie byť niekedy strastiplný. Avšak stále sa nájde niekto, kto pomôže. Od klasických požiadaviek – nemá niekto nabíjačku na mobil, víno na predaj, či zháňam odborníka na počítač, nájdete aj také, pri ktorých sa zamyslíte, na čo to dotyčný(á) potrebuje. Niečo z čias pred rekonštrukciou... Internátna skupina nahrádza aj zoznamovacie portály. Hladní nezostanete, stále sa nájde niekto, kto sa s vami podelí.... 14 Hudobné vzdelanie zdarma. Stretnete tu aj zvláštnych ľudí... zdroj: internátna facebook skupina

[close]

p. 15

ROMANA masmediálne štúdiá Život na internáte so sebou neraz prináša rôzne úsmevné alebo, naopak, problémové situácie. Študenti si z neho často odnášajú príbehy, ktoré ostanú v spomienkach na celý život. Našich študentov sme sa preto opýtali, aké najzaujímavejšie príhody zažili počas svojho pobytu v študentských domovoch. NÁZOROVŠACHOVNICA Autori: Bianka Muráriková, Michal Rodziňák AC tlmocˇníctvoLaUpCrIeAkladatel,stvo MATEJ masmediálne štúdiá Raz sa nám – o pol tretej ráno – snažil niekto vlámať do izby. Bolo to strašidelné! Išiel som okolo internátu na Jedlíkovej a ako som si tak kráčal po chodníku, zrazu mi na hlave pristálo igelitové vrecko napl- nené vodou. Nebolo to vôbec vtipné. Ako jedna z mála izieb na Jedlíkovej 5 máme ešte drevené okno, väčšina izieb má už plastové. V zime nám začal cezeň fúkať dnu vietor. Keď sme išli za pánom opravárom, prišiel s dekou a prišpendlil nám ju na okno. Celú zimu sme mali v izbe tmu. Síce nám už do nej nefúkalo, ale nemohli sme vôbec vetrať. ANDREA psychológia Andrej fyzika ROMANA biológia/chémia MARTINA masmediálne štúdiá Na susednom balkóne sa vyliahli holúbätká. Študentka, čo tam bývala, dostala neskôr za úlohu naštudovať, aké choroby holuby prenášajú. Na internáte v Charkove bola na šiestom poschodí stará ťažká chladnička. Raz, o druhej v noci, sme sa ju rozhodli premiestniť na prvé poschodie. Nebol tam výťah, a tak sme ju traja s veľkou námahou niesli po schodoch. Až na prvom sme zistili, že nefunguje, a tak sme ju museli vyteperiť späť na šieste... Robotníci nám v kúpeľni montovali zrkadlo. Prevŕtali v stene potrubie, vytopili celú bunku, a tak sme sa boli opýtať na vrát- nici, čo s tým máme robiť. Dali nám vedro, odporučili odmontovať skrutky a odstaviť prívod vody, akoby sme boli inštalatéri. Opravári prišli až na druhý deň. Dovtedy by sa dalo v izbe plaviť na kajaku. ALŽBETA právo ucˇitel,stvoSLhiAstVóOriaMÍ/Rgeografia Raz u nás zaklopal nejaký chalan a chcel si požičať mlieko. Ja som ale rozumela, že si pýta mejkap, pretože mal kruhy pod očami, čo vyzerali ako monokel. Priniesla som mu teda mejkap a povedala, že veľmi dobre neprekrýva... On sa, pravdaže, poriadne začudoval a zopako- val, že chcel mlieko. Bol to trochu „trapas“. Počas majstrovstiev sveta v hokeji sme na izbe pozerali zápas. Bolo desať hodín a asi sme boliJerguš – masmediálne štúdiá trocha hluční. Niekto zavolal pána vrátnika, U nás na internáte začal niekto o pol desiatej ktorý začal búchať na dvere a vyháňať ľudí, večer na celú chodbu nahlas jódlovať. Asi mu ktorí na internáte nebývajú. Celý večer potom bolo veselo. chodil s baterkou po chodbe tam a späť. Náš večer sa tým skončil...

[close]

Comments

no comments yet