Univerzál 2/2017

 

Embed or link this publication

Description

Univerzál 2/2017

Popular Pages


p. 1

ˇCasopis študentov FF UPJŠ v Košiciach ODDYCH NA LETO TOP 5 RETRO SERIÁLOV MARTHA MENDOZA ZACHRÁNILA 2000 OTROKOV KTORÝ LITERÁT JE SRDCOVKOU ROBA ROTHA? Roˇcník VIII., ˇcíslo 2 RETROJAZDÍME NA BICYKLI

[close]

p. 2

Sada šiestich 0,60 €pasteliek eshop.upjs.sk

[close]

p. 3

UNIVERZÁL Časopis študentov FF UPJŠ v Košiciach Štvrťročník, číslo 2/2017 Ročník VIII. Evidenčné číslo MK SR: EV 3960/10 Vydavateľ: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Šrobárova 2, 041 08 Košice IČO: 00 397 768 Kontakt na redakciu: univerzal.casopis@gmail.com Tlač: Equilibria, s. r. o., Košice Nepredajné Šéfredaktor: Bc. Igor Michalčík Redakcia: Bc. Mariana Gallová, Kristína Homroková, Gabriela Horváthová, Bianka Muráriková, Alžbeta Palkoci, Michal Rodziňák, Kristína Tobiašová. Grafika: Bc. Igor Michalčík, Michal Rodziňák. Odborné poradenstvo a jazyková korektúra: PhDr. Marián Gladiš, PhD. Kopírovnie a rozširovanie akéhokoľvek materiálu alebo jeho časti je povolené len s predchádzajúcim písomným súhlasom vydavateľa. Redakcia si vyhradzuje právo na úpravu autorských materiálov. Za obsah článku zodpovedá autor. Číslo bolo zadané do tlače 20. 5. 2017 ISSN 1338-2969 Jazdíme na retro 4 bicykli Martha Mendoza interview 8 TOP 5 retro seriálov 10 na leto Robo Roth v mnohých úlohách 12 Miroslav Koleník: 14 Zvládnite pohovor! EDITORIÁL univerzal.casopis @casopis.univerzal casopisuniverzal.wixsite.com Myšlienka venovať jedno číslo „retro záležitostiam“ tu bola už dávnejšie. No až teraz sa nám podarilo vytvoriť „retro“ tím, ktorý dokázal priniesť nádych minulosti na strany tohto časopisu. Do minulosti sme sa však všetci museli preniesť. A myslím, že to bola vcelku zábava – najmä keď sme si spomínali na „retro seriály“, ktoré sme kedysi zvykli pozerať. Tie naj sme vybrali dúfajúc, že aj vo vás oživia príjemné spomienky na chvíle s Alfom, Sabrinou – mladou čarodejnicou či dokonca s Bambuľkou. Veď predsa o tom má byť retro, o príjemných chvíľach, o minulosti a o farbách, ktoré časom získali patinu, ktorej sa nevyrovná ani dnešná moderná doba. Igor Michalčík

[close]

p. 4

fenomén RETRO CYKLISTIKA Text: Alžbeta Palkoci Foto: Bianka Muráriková 4

[close]

p. 5

Martin Fagula: „Bicykel – to je pekný vzt,ah k populácii“ Nadšený cyklista, ktorého vášeň sa premenila na biznis. Dnes to je viac ako rok, odkedy ponúka nielen retro mestské bicykle na predaj alebo prenájom, ktoré žnú úspech v uliciach Košíc. A má to svoje čaro! Preháňate sa ulicami na dvojkolesovej nádhere v pastelových farbách s košíkom vpredu. Svet, mesto a svoje okolie zrazu vidíte z úplne inej perspektívy. Všímate si zákutia, registrujete diery na chodníku, vysoké obrubníky a sem-tam bezohľadnosť vodičov. „Všetci by sme mali ventilovať blbú dobu, v ktorej žijeme, nejakou aktivitou, lebo všetci sedíme pri telke, ale v lese sa tak často nevidíme,“ zamyslí sa Martin, majiteľ obchodu na Hrnčiarskej. A kde sú – podľa neho – ideálne miesta na bicyklovanie? V Košiciach je stav cyklochodníkov viac než žalostný, ale Martin nám odporučil niekoľko trás pre rekreačných cyklistov. Skvelá je vraj cesta k areálu Anička, k jazeru okolo Hornádu, cesta do Krásnej alebo Mestský park. „Počet cyklistov sa neustále zvyšuje, možno jedného dňa dobehneme Holanďanov. Postupne sa stávame uvedomelejší, veď jazda na bicykli nie je prospešná len pre telo, ale najmä pre svet, prírodu a populáciu...“ 55

[close]

p. 6

FOFndUrPeJjŠBeahzúank,lašdtuadteeln, ptrmojaeskmtuédií na Košické cyklopotulky Cyklopotulky sú príležitosťou pre tých, ktorí radi bicyklujú a popritom sa chcú dozvedieť rôzne „pikošky“ o Košiciach. Stačí sadnúť na bicykel, pridať sa ku skupine, ktorá organizuje cyklopotulky každú poslednú nedeľu v mesiaci, a o príjemnú jazdu spojenú so zaujímavým výkladom máte postarané. Ondrej určite odporúča aj potulky počas nadchádzajúceho leta – jedna povedie pozdĺž Hlavnej ulice a jej tajomných zákutí, ďalšia bude venovaná vode v Košiciach alebo histórii košického kata. Stačí si vybrať a riadne si to užiť! Ondrej je Košičan a mesto má schodené – zbicyklované. Nad stavom cyklochodníkov tiež krúti hlavou, ale aj on má pár tipov, kde si ísť prevetrať hlavu. „Vyskúšajte Súdky, Ťahanovský tunel alebo cestu do Kostolian. A ak sa len chcete elegantne a bez námahy previezť, zamierte si to napríklad na Južnú triedu k romanticky rozkvitnutým čerešniam.“ 6

[close]

p. 7

7

[close]

p. 8

rozhovor Pero je mocnejšie ako meč. Dôkazom je práca nositeľky Pulitzerovej ceny, americkej novinárky Marthy Mendozy. Spolu s kolegyňami sa jej podarilo odhaliť otrockú prácu rybárov v juhovýchodnej Ázii. Reakciou na sériu ich článkov bolo – okrem získania v poradí druhej novinárkinej Pulitzerovej ceny – oslobodenie vyše dvoch tisícok dlhodobo zotročovaných ľudí. „ Ked,l,udia poˇcujú to ˇcíslo – dvetisíc, pomyslia si: Fajn, už je to vyriešené! Ale ztedn,alperkoabeléšmte pritom nie je vyriešený. “ MARTHA MENDOZA: Obchod s ľuďmi je zlý, ale môžeme s tým niečo urobiť Foto: Bianka Muráriková, Archív M.Mendozy Text: Michal Rodziňák Vlani ste získali Pulitzerovu cenu za článok Plody mora od otrokov (Seafood from slaves), ktorý mal značný dosah v Thajsku aj v USA, kde dokonca podnietil zmeny zákonov. Očakávali ste, že bude mať taký výrazný vplyv? Áno aj nie. Keď sa do niečoho pustím, tak do toho idem s myšlienkou, že keď sa o tom ľudia dozvedia, tak s tým niečo urobia. A keď sa tá zmena naozaj stane, tak tomu nemôžem uveriť a hovorím si: Wow, naozaj sa niečo zmenilo! Takže aj áno, aj nie. Vaša práca pomohla k oslobodeniu tisícov zotročovaných robotníkov. Aký to bol pocit, keď ste sa o tom dozvedeli? Bolo to strhujúce, keď sa začalo so záchranou otrokov. A rovnako, keď sa objavili prvé čísla – tristo, osemsto, dvetisíc! Teraz sa tam vraciame a navštevujeme tých ľudí. 8 Moja kolegyňa práve zisťuje, ako sa im darí. Je to skutočne vzrušujúce, keď si pomyslíte, že vďaka tomu článku sa zmenia generácie. Zároveň je to však aj trochu znepokojujúce, pretože keď ľudia počujú to číslo – dvetisíc, pomyslia si: Fajn, už je to vyriešené! Ale ten problém pritom zďaleka ešte nie je vyriešený. Týchto ľudí sme síce oslobodili, ale ešte to nie je vyriešený problém. Ako môžu bežní ľudia, napríklad tu, na Slovensku, prispieť k boju proti takýmto praktikám? Ja by som sa pozrela na internet a vyhľadala, čo sa urobilo v prípade obchodu Lidl a plodov mora, ktoré má v ponuke, pretože jedna nezisková organizácia vystopovala takýto tovar aj v tomto reťazci na Slovensku. Môžete osloviť supermarkety. Keď chce človek pomôcť v boji proti obchodovaniu s ľuďmi, sú tu neziskové organizácie, s ktorými sa dá spolupracovať a ktoré sa snažia vytvoriť stabilné podmienky v komunitách, aby sa v nich z ľudí nestali obete. Ak ste študent žurnalistiky, vystopujte dodávateľské reťazce. Nazrite do svojho školského obchodu, ak ho máte, pozrite sa na mikinu a spýtajte sa: Kde ju vyrobili? Ak napríklad v Bangladéši, tak sa spýtajte, v akej firme, alebo odkiaľ bola dovezená. Aj vy sami môžete urobiť tento výskum a vniesť do toho trochu svetla. Témy, ktorým sa vo svojich článkoch venujete, sa často týkajú prípadov veľkých nespravodlivostí, vzbudzujúcich silné emócie. Je náročné nenechať svoje emócie zasiahnuť do vyšetrovania? Nie. Obchodovanie s ľuďmi je zlé. Moje emócie sa z toho nezbláznia. Je to proste zlé a smutné, ale môžeme s tým niečo urobiť. Takže keď mi moje emócie dodajú

[close]

p. 9

viac energie a motivácie pokúsiť sa veci zmeniť, tak je to len dobre. Ľudia si často predstavujú investigatívnu žurnalistiku ako prácu plnú akcie a dobrodružstva. Je to naozaj tak? (Smiech.) Nie. Je to hlavne usporiadanie informácií do databáz a ich „filtrovanie“. Jednu databázu sme vytvorili tak, že sme rozdali dotazníky v štyroch rôznych jazykoch štyristo ľudom, ktorí boli vyslobodení. Následne sme ich všetky nechali preložiť a potom som údaje zapísala do databázy – meno, dedina, ako dlho boli v otroctve, či to riešila polícia, či videli niekoho zomrieť... Takto trávime väčšinu času. Možno bolo zaujímavé rozdávať dotazníky, ale veľká časť je práve to zapisovanie informácií. Niektoré momenty sú vzrušujúce – pre mňa osobne sú aj databázy veľmi vzrušujúce, pretože sa občas pritrafí moment, keď si poviete: Aha! Počkať chvíľu, je do toho zapojený aj Walmart! Väčšinou sa také momenty dejú, keď sedím sama za počítačom. Práca investigatívneho novinára pôsobí aj dosť riskantne. Ocitli ste sa niekedy v situácii, ktorá bola nebezpečná? Ani nie. My sme prešli tréningom na prácu v nepriateľskom prostredí. Skôr by som povedala, že práca vojnových reportérov je oveľa nebezpečnejšia. Ja osobne sa nestretávam s ohrozením, skôr s otravovaním. Ale viem to zvládnuť. Je mnoho iných novinárov, ktorí zápasia s ohromným rizikom pri svojej práci v cudzích krajinách. Ja mám pocit, že mám možnosť robiť svoju prácu s menším rizikom. Počas svojej kariéry ste dvakrát získali Pulitzerovu cenu. Čo pre vás znamenalo vyhrať toto ocenenie? Po prvom ocenení som sa začala cítiť sebavedomejšie a istejšie. Často sa zamýšľate: Je to dobrý nápad? Je to zaujímavá téma, je to dobrý článok, mám v ňom pokračovať? A toto mi pomohlo získať trochu viac sebavedomia. Druhýkrát to bolo veľmi uisťujúce. Povedala som si: Vybrala som si správnu kariéru. A navyše, je to veľmi vzrušujúce pre mojich rodičov a starých rodičov, pre nich je to naozaj úžasné. Taktiež mi to dáva pocit, že by som sa mala snažiť ísť kolegom v práci príkladom, že by som mala byť vzorom, tak sa o to snažím. Okrem profesie reportérky tiež učíte študentov žurnalistiky na Kalifornskej univerzite. Znalosť akých zručností je – podľa vás – pre úspešného novinára nevyhnutná? Podľa mňa je kľúčovou zručnosťou znalosť druhého jazyka. Pretože potom môžete dať hlas ľudom, ktorí by inak možno nevedeli komunikovať mimo svojej komunity. Samozrejme, môžete využiť aj pomoc prekladateľa. Taktiež si myslím, že v súčasnosti musíte byť profesionál vo využívaní technológií, v nakrúcaní videí a fotografovaní, v tvorení webstránok, podcastov – a vedieť to robiť rýchlo. Musíte to trénovať. Ale nesmiete sa tak zamerať na prístroje, že vám unikne samotná žurnalistika a to, čo znamená. Keď urobíte plytkú reportáž, hoci aj dobre vyzerá, nebude to dobrá reportáž. Musíte teda zároveň vedieť robiť kvalitnú žurnalistiku. To všetko sú ale nástroje. Musíte byť zvedaví, musíte byť optimistickí a musíte sa zmieriť s tým, že sa nestanete veľmi bohatí, to nemôže byť váš cieľ. (Smiech.) Čo je pre vás najväčším zdrojom motivácie a inšpirácie? Ja som sa rozhodla, že sa vrátim na univerzitu študovať žurnalistiku po tom, ako som sa vrátila z návštevy utečeneckého tábora v Strednej Amerike. Boli ste niekedy v utečeneckom tábore? Nie. Ale asi máte približnú predstavu podľa správ zo súčasnej utečeneckej krízy, však? Takže, bol tam tábor, ktorý fungoval už päť rokov a v ktorom deti neboli schopné vidieť ostro do diaľky, pretože celý život videli iba veci v najbližšom okolí. Jedna z mamičiek ku mne vtedy prišla a povedala mi: Vravíme ti naše príbehy. Čo s tým urobíš? Pomyslela som si, že by som sa mala vrátiť na vysokú a študovať žurnalistiku. Toto ma motivuje a inšpiruje – že sú tu ľudia, ktorým môžem aspoň trochu pomôcť zlepšiť ich situáciu. Keby ste si mali vybrať iný druh žurnalistiky než investigatívu, čomu by ste sa chceli venovať? To je zaujímavá otázka, pretože si myslím, že v každej oblasti sa môže robiť investigatíva. Napríklad keď sa venujete športu, zrazu sa objaví téma dopingu a vy sa stanete investigatívnym novinárom, zisťujete o výsledkoch krvných testov a podobne. Povedala by som, že mojím „rajónom“ je väčšinou sociálna spravodlivosť a ľudské práva, ale robila som aj menej hlboké témy. Písala som aj o biznise, ale to ma až tak nezaujalo. Rada by som sa viac venovala téme školstva. Rada sa venujem aj téme športu, písala som aj o niekoľkých ženských svetových pohároch vo futbale, videla som hrať aj slovenský tím. (Úsmev.) Mám pocit, že by som sa mala viac venovať environmentálnej žurnalistike, ale myslím, že v tom ešte nie som veľmi dobrá. Čiže je to rôzne. Podľa mňa práve to, že sa novinár počas kariéry môže venovať rôznym témam, robí túto prácu zaujímavou. 9

[close]

p. 10

RETROTOP 5 SERIÁLOV NA LETO Text: Kristína Tobiašová, Mariana Gallová BAMBU ,LKA XENA „Prišla stuhou previazaná škatuľka a v nej bola...“ Azda každý vie, ako pokračujú slová titulnej piesne k jednému z najkrajších večerníčkov. Hravá, neposedná, usmievavá, proste nezabudnuteľná Bambuľka a jej dobrodružstvá sa zapísali hlboko do našich pamätí a sŕdc. Monika Haasová ako malá Bambuľka a legendárny Július Pántik ako dedo Jozef boli každý večer súčasťou mnohých domovov. Tento 30-dielny československý seriál z roku 1982 bol plný nielen veselých a často vtipných príhod, ale aj detských pesničiek a ponaučení. „Dve zázračné slová viem, pri sebe ich nosím. To prvé je ďakujem a to druhé prosím.“ Zaujímavosťou je, že namiesto Moniky Haasovej v seriáli spievala Alena Antalová, aj s milým šušlaním malej Bambuľky. Ak si chcete zaspomínať a zároveň oddýchnuť, pri Bambuľke z Bambuľkova sa vám to určite podarí. „Za časov dávnych bohov, hrdinských náčelníkov a kráľov, nepokojom zmietaná zem zrodila hrdinku. Bola to Xena, bojovná mocná princezná, zocelená žiarou bitiek. Sila, vášeň, nebezpečenstvo. Jej odvaha zmení svet.“ Dnes už kultový seriál Xena z roku 1995 preslávila sporo odetá princezná, ktorú stvárnila novozélandská herečka Lucy Lawless. Mytológiou inšpirované a históriou opradené príbehy si získali množstvo fanúšikov po celom svete, najmä vďaka tomu, že každý si v nich mohol nájsť niečo pre seba. Jednotlivé epizódy – okrem fantastického deja plného čarov a mágie, nekonečných bojov a vojen – zobrazujú aj silu priateľstva a lásky. O tej sa v spojení s Gabrielou, vernou a prakticky nesmrteľnou kamarátkou mocnej princeznej, diskutovalo viac než dosť. A hoci sa Xena prvýkrát objavila iba ako epizódna postava v Herkulovi, vďaka nadhľadu a veľkej dávke vtipu rýchlo dosiahla jeho úspech. Preto sa nebráň vrátiť do časov minulých, počas všetkých svojich skúškových...

[close]

p. 11

SHOW BILLA COSBYHO ALF SABRINA MLADÁ ˇCARODEJNICA Nejedno dievča tajne túžilo mať za brata Thea, izbu „zdieľať“ s niektorou z jeho sestier a zažiť všetky ich tradičné hádky. Dom tejto afroamerickej rodinky mal svoju neopakovateľnú atmosféru, a to aj vtedy, keď ho niekoľko epizód trápil pokazený domový telefón. V 90. rokoch minulého storočia (keď sa vysielal na Slovensku) nadčasové výchovné metódy gynekológa Cliffa a právničky Clair pripútali k televíznym obrazovkám všetky vekové kategórie. Rod Huxtablovcov sa v priebehu sérií značne rozrástol, neraz na veľké prekvapenie samotných členov aj fanúšikov. Veľkým prínosom pre ďalšie smerovanie seriálu bola nevlastná dcéra Denisy – Olivia. Jej nápady a vystupovanie neraz „položili na lopatky“ aj Cliffa. Dnes sa o seriáli mlčí aj hovorí zároveň. Dôvodom sú desiatky sexuálnych zneužití, ktorých sa mal B. Cosby v minulosti údajne dopustiť. Kto bol na Melmaku, ten vie, že Slnko je fialové, tráva modrá a obloha zelená. Nám ostatným neostávalo nič iné, len každé sobotné ráno čakať s kakaom v ruke, kým sa na televíznej obrazovke objaví úvodná zvučka, v ktorej Alf nakrúcal domáce video. Keď Willie, otec rodiny, skúšal spojazdniť svoje amatérske rádio, bol to práve Alf, kto zachytil jeho signál. Pristáť v garáži amerického domu sa nepodarí hocikomu. Obľúbený mimozemšťan si práve pre svoj pôvod neraz musel vypočuť vetu: „Alf, do kuchyne!“ Najmä keď sa u nich objavili všeteční susedia Rachel a Trevor Ochmonekovci. Pod šťastnou hviezdou sa, paradoxne, nenarodila mačka Lucky, ktorej deväť mačacích životov muselo stačiť na Alfových osem žalúdkov. Slovenský dabing sa stal jedinečný najmä vďaka hlasu Stana Dančiaka, ktorý bol ako na mieru ušitý hlavnej postave. Trblietavé iskričky sršiace z prsta, neskutočne rýchle prezliekanie a nezabudnuteľný Salem. K tomu dve pološialené tety a schopnosť čarovať. Čo viac si môže mladá, 16-ročná Sabrina na svojej ceste za dospelosťou priať?! Pomocou kúzel musí byť predsa zabúdanie na každodenné „trapasy“ či starosti s prvou láskou oveľa ľahšie. Alebo práve naopak? Tak či onak, mladá čarodejnica by to nezvládla bez svojho síce trochu zákerného, ale zato hovoriaceho kocúra Salema, ktorého sarkasticky-ironické poznámky nás neraz donútili vybuchnúť do neprestávajúceho smiechu. Okrem protivného kocúra nemôžeme zabudnúť ani na Sabrininho priateľa Harveyho, ktorý si toľkokrát musel prejsť výpadkom pamäte, až mu to prestalo byť divné. Výborný komediálny a fantasy seriál z roku 1996, ktorý ani po čase nestratil svoje čaro. No nedajte sa vtiahnuť úplne, pretože počas skúšok vám predsa žiadne kúzla nepomôžu. Alebo? 11

[close]

p. 12

ROBOrozhovor ROTH Foto: Hotel Lomnica Text: Bianka Muráriková b„yDsettei nseaookltaomveetle,m, iibaže snažili, no a kruto vráti, koendo,bsuadtúo staršie. “ Celú kaviareň naplnil jeho prenikavý hlas. Obrovskú vášeň, napätie, radosť či smútok kreoval iba ním. Počas celého prednesu, ale aj nasledujúceho rozhovoru, bolo ťažké odhaliť čo i len jedno zaváhanie. Na otázku týkajúcu sa autorizácie nášho rozhovoru, ktorý prebehol počas fajčiarskej prestávky, odpovedal jednoznačne: „Stojím si za všetkým, čo som povedal, autorizácia nie je potrebná.“ Vaše okolie vás pozná ako úspešného a talentovaného divadelného herca a hudobníka. Venujete sa tiež dabingu a v neposlednom rade ste aj otcom. Takto vás vníma okolie. Mňa by ale zaujímalo, ako sa vnímate vy sám? Uf, tak to neviem. Hľadám, blúdim, narážam, otrasiem sa a stále idem ďalej. Volím si skôr cesty prvej triedy ako diaľnice, lebo aj tak sa dostanem tam kam chcem, nepotrebujem ísť extra pohodlne. V Slovenskom národnom divadle hráte v mnohých inscenáciách. Každá postava, ktorú stvárňujete, je určitým spôsobom odlišná. S ktorou sa najviac stotožňujete? Čechovov Ivanov, Shakespearov Othelo, aj Richard III., v podstate aj Rochester z Jane Eyrovej. Aj oni sú totiž v nie príliš pohodlnej životnej situácii a musia žiť s bolestným vedomím, že veľa vecí za nich rieši okolie, čo sa mi nepáči. Napríklad teraz nás vaša kolegyňa nafotí a zajtra to začnú ľudia okolo riešiť – v zmysle, že sme sa dali dokopy.

[close]

p. 13

To je aj témou v niektorých hrách, to je to, čo je aj v bežnom živote a čo mi neskutočným spôsobom lezie na nervy. To je to, čo Othela zabije. To je to, čo s Richardom III. robí okolie, potrebuje sa dostať k moci a nik mu v tom nebráni, takže sa pýtam: Kto je tu zlý? Ja? Veď som povedal: „Ešte slovo a zajtra ťa zabijem!“ Všetci sa smejeme, no a on ho zajtra zabil. Potom sa, samozrejme, všetci čudujú, že to urobil. „Ale veď ja som vás včera varoval a vy ste ma nebrali vážne.“ Takže to ma na týchto postavách fascinuje, pretože to obsahuje každý človek a ja to obsahujem takisto. „Ešte slovo a ten pohár naozaj pretečie, možno už aj pretiekol a ja to urobím.“ Nechcem teraz robiť zo seba vraha, ale vzhľadom na formuláciu vašej otázky – áno toto všetko v ľuďoch je a visí to len na okolnostiach, momente a nejakom neviem čom, kedy sa to vo vás proste zobudí. Nebudem sa tu hrať na uhladeného chlapčeka z Bratislavy, viem byť pekný v kravate aj v sačku a potom si ho dám dolu a vidíte čo vidíte. Aj o tom je život, vidíte niekoho nádherného a pod košeľou má vytetovaný hákový kríž. A sme doma! (Smiech.) Takže v nietorých rolách je toto a mňa to proste fascinuje. Pri postavách princov, do ktorých ma neobsadzujú, mám zrejme smolu, no zároveň šťastie, pretože podľa môjho názoru sú to nezaujímavé, respektíve menej zaujímavé veci. V čom teda podľa vás spočíva autentické stvárnenie postavy? V tom, čo som práve povedal, že to nájdete v sebe. Každú postavu som nejakým spôsobom v sebe našiel, musím, pretože ak ju nenájdem, diváka nepresvedčím. Uvediem vám príklad. Teraz sme mali premiéru, kde stvárňujem učiteľa matematiky, ktorý je pacientom chorým na rakovinu. Režisér chcel odo mňa, aby som si na okennú tabuľu, ktorá sa nedá otvoriť, pretože majú podozrenie, že by som mohol spáchať samovraždu, písal nejakú rovnicu. Tak teda dal som si tú námahu, aj keď jasne, že pre mňa to až taká námaha nebola, vyhľadal som si človeka, matematika, megahlavu na celom Slovensku, aby mi urobil integrál, čo je mimochodom dosť komplikovaná záležitosť, kde zaráta moju váhu, výšku, výšku budovy, prípadne zrýchlenie, bezvetrie a nech z toho vygeneruje rovnicu a tú tam napíšem. Čiže ak medzi tými 140 ľuďmi bude jediný človek, ktorý tomu rozumie, tak si povie: Ten Roth to ovláda. A o to predsa ide. A predstavte si, ja tej rovnici rozumiem, pretože mi ju vysvetlil. Nuž, dve sekundy by trvalo, kým by som spadol zo siedmeho poschodia na zem. Takže podľa vás aj divák môže v danej postave spoznať sám seba? To neviem, priznám sa, ani to neriešim. Jasne, že môže, ale nemusí. Je veľa chorých ľudí, ale nemusia mať sklony ukončiť život, môžu stále veriť. Takisto je veľa ľudí, ktorí si povedia: Keby som mal tú možnosť, tak ho zabijem. A predstavte si, že všetko zmizne, je stav nula a vieš čo? Máš tú možnosť to urobiť. Takže to neviem úplne odhadnúť, či sa v tom ľudia vedia nájsť. Ak mi niekto povie, že v tej postave našiel niečo zo seba a odvtedy mu „lepí“ ísť do divadla, tak je to v poriadku. A keď tú potrebu nemá, nemá. Sú ľudia, ktorí vidia farebný kostým a stačí im to, alebo vidia pekného herca a tiež im to stačí. K hudbe máte takisto blízko. Dokázali by ste sa vzdať divadelného herectva a venovať sa iba hudbe? Hm, nie, neviem, teda nie neviem, ale nie, to si určite neviem predstaviť. Keď už by som sa vzdal divadelného herectva, určite by som sa neutiekol k hudbe, práve preto, že je to veľmi podobné. Tým pádom by som robil to isté, len na inej platforme. Práve teraz sme na poetickom popoludní, kde ste prednášali poéziu aj prózu z diel rôznych autorov. Baví vás to, dalo by sa povedať, že čítanie je vašou vášňou? Vášeň v čítaní mám. No a prečo som sa dal práve na toto? Bola to v podstate len náhoda, nie je to nejaký extra zámer. Prostredníctvom známej prišla takáto možnosť, že by tu chceli začať robiť niečo takéto, ja že okej, ale povedal som, že len v tom prípade, ak mi dajú voľnú ruku, inak nie. Odkaz bol teda, že mám voľnú ruku, tak ste počuli voľnú ruku. Tieto témy ma bavia. Netvrdím, že riaditeľke, majiteľom či spolumajiteľom to bolo jedno, ale nemali s tým problém. Niekto to musel začať a ja mám takéto riziká rád. Obľúbený autor alebo kniha? Od Bulgakova Majster a Margaréta. Tým pádom nechcem krivdiť ostatným alebo uprednostňovať len jednu. Ruskú literatúru mám veľmi rád. Aj Dostojevskij je moja veľká srdcovka, veľká mňamka. Od neho skoro všetko vrátane Idiota, ktorého by som tak strašne chcel hrať, len nie a nie ho v sebe nájsť. Okrem toho, že ste úspešný herec, ste aj otcom, máte dcérku. Čo je podľa vás na deťoch jedinečné? Deti neoklamete, ibaže by ste sa o to veľmi snažili, no a ono sa to kruto vráti, keď budú staršie. Ja som dnes pred poetickým popoludním prosil svoju dcéru Sáru, aby sedela v pokoji, nebehala a tak ďalej. A jednoducho to bolo. Tu nejde o to, že poslúchala, ona aj počúvala, vie, koho má za tatina. To je jeden aspekt a druhý je ten, že som ju x-krát zobral do práce a videla, že to nie je celé len o nejakých farebných srandách, muzičke a neviem čom, ale že je to proste tvrdá robota. A dnes, keď som tam vzadu sedel, keď si ma tam fotili ako nejakú opičku, tak som jej šepkal: „No vidíš, Sára, toto je na nervy, tí ľudia jednoducho nevidia, že funím, že ma to unavilo a potrebujem si chvíľu oddýchnuť.“ Skrátka mi to nie je príjemné, nech sa fotia niektorí moji kolegovia, tí sú na to zvyknutí, ale ja nie, jednoducho nerozumiem tomu, že to človek nedokáže odhadnúť.

[close]

p. 14

dobré rady POHOVOR NEMUSÍ BYˇT HOROR MNOHÝM Z NÁS PRI SLOVE „POHOVOR“ NASKAKUJE HUSIA KOŽA. ČO MÁME OČAKÁVAŤ? KTO NÁM MÔŽE POMÔCŤ? AKO NAPÍSAŤ ŽIVOTOPIS? AJ NA TIETO OTÁZKY NÁM ODPOVEDAL MGR. MIROSLAV KOLENÍK Z NÁRODNÉHO KARIÉRNEHO CENTRA. S čím sa môžu absolventi na pohovore stretnúť a ako sa naň môžu pripraviť? Odporučil by som, aby ste si pred pohovorom zistili, aké sú platy na pozícii, o ktorú sa uchádzate. Môžete pritom použiť buď stránku www.platy.sk, alebo vám poradia v personálnych agentúrach. Niekedy chcú personalisti zistiť, aké je vaše logické myslenie a kladú otázky, ako napríklad koľko okien je v Los Angeles. Pri týchto otázkach nie je dôležitá odpoveď, ale spôsob, akým o tejto otázke uvažujete. Personalisti sa často stretávajú s tým, že absolventi majú buď málo sebavedomia, alebo ho majú príliš veľa. Preto by ste mali mať zdravé sebavedomie. Pred pohovorom si taktiež pripravte argumenty, prečo ste práve vy vhodný kandidát na danú pozíciu. Pri príprave argumentov si podrobne Kto je Miroslav Koleník? naštudujte, čo zamestnávateľ uvádza  v požiadavkách na kandidáta a ukážte zamestnávateľovi, že tieto podmienky spĺňate. Podporte to príkladmi z vášho života a spomeňte, že ste absolvovali zahraničnú stáž, aktívne športujete, ale aj to, že sa zúčastňujete charitatívnych akcií, pomáhate v rodinnej firme a podobne. Orientovať sa v mnohých portáloch a ponukách nie je jednoduché. Kde sa absolvent môže dozvedieť o zaujímavej práci vo svojom odbore? Existuje niekoľko certifikovaných kariérnych poradcov, ktorí sú pod hlavičkou Združenia pre kariérne poradenstvo a rozvoj kariéry. Títo poradcovia vám pomôžu pri rozhodnutí, aký druh práce si máte vybrať. Ich služby sú ale spoplatnené. Ďalšie rady môžete získať v personálnych agentúrach, kde vám konzultanti pomôžu pri úprave CV a motivačného listu. Na aké veci by mal absolvent dbať pri písaní životopisu? Odporučil by som, aby ste nepoužívali formát Europass, pretože personalisti dostávajú väčšinu CV v tomto formáte. Investujte do písania CV dosť času, aby bol váš životopis originálny, úhľadný a aby ste sa odlíšili od väčšinového formátu. A, samozrejme, skontrolujte si pravopisné chyby. Čo sa vás ešte nikto neopýtal? Celkovo sa absolventi pýtajú málo otázok, pričom táto časť pohovoru môže rozhodnúť, či si vás zamestnávateľ vyberie. Zaujímavá otázka môže byť o tom, aká je firemná kultúra, ako prebieha pracovný deň zamestnanca na danej pozícií, prípadne prečo človek, ktorý pracoval na tejto pozícii, ju opustil. Ideálne je, ak sa spýtate viac ako jednu otázku, pretože to zamestnávateľ bude hodnotiť ako váš záujem o pozíciu a môže vám to pomôcť získať prácu. Študoval manažment na City University v Trenčíne. Po ukončení štúdia pracoval ako personálny konzultant vo firme Lugera a Maklér. Venoval sa medzinárodnému recruitingu a pôsobil ako zástupca anglickej personálnej agentúry na Slovensku. Pred dvoma rokmi sa začal venovať aktivitám, ktoré pomáhajú končiacim študentom vysokých škôl pri ich vstupe na trh práce. 14

[close]

p. 15

ŠACHOVNICA NÁZOROV Nespraviť „trapas“, zanechať dobrý, ba čo možno najlepší dojem a dostať prácu snov môže byť na jedného skutočne veľa. Tým, ktorým sa schyľuje k ukončeniu štúdia, v hlavách víria rôznorodé myšlienky týkajúce sa toho, čo príde potom. Tým, ktorí ešte nejaký ten piatok pobudnú medzi nami, študentmi, sa o téme „pracovný pohovor“ hovorí s väčšou ľahkosťou. Aj skúsenosti opýtaných sa rôznia – veď posúďte sami! Foto: Bianka Muráriková Text: Kristína Tobiašová Spomeniete si na nejaký úsmevný zážitok z pracovného pohovoru – ˇci už svojho alebo niekoho z vášho okolia? AC KATKA - LF UPJŠ MAREK - FF UPJŠ Priateľ mojej kolegyne išiel na pohovor do obchodného domu IKEA a jedna z podmienok bola, aby zvládol poskladať stoličku. Pri rozhovore o demografických údajoch v jednej časti pohovoru som skomolil hneď dve veci – „vek narodenia“ a „žena je ženatá“. Kamarát sa uchádzal o pracovnú pozíciu naraz u dvoch zamestnávateľov – vzájomných konkuren- tov a pomýlil si deň konania pohovoru. Ak by ste si mali ako zamestnávatel,vybrat, medzi ˇcerstvým absolventom a už kvalifikovaným odborníkom v danej oblasti, kto by to bol? KLÁRA - FF UPJŠ MICHAEL - FF UPJŠ KARIN - LF UPJŠ MARIANNA - FF UPJŠ Dala by som príležitosť čerstvému absolventovi, práve preto, že absolventi sú na pohovoroch často odmietaní. Určite čerstvý absolvent, lebo sa s ním bude dať ľahšie pracovať. Naopak, niekto so skúsenosťami by mohol vyžadovať akceptovanie jeho postupov, s čím by som nemusela súhlasiť ja. Cˇo je rozhodujúcim faktorom pri výbere do zamestnania? Mladí ľudia sú síce ambiciózni a s perspektívou, ale sú nestáli. Niekto so skúsenosťami je zvyčajne starší a so záväzkami, teda menšou šancou na odchod z nového zamestnania. ANNA - LF UPJŠ KRISTIÁN - LF UPJŠ Pre zamestnanca plat a záujem o daný odbor. Pre zamestnávateľa asi vek, skúsenosti a znalosť cudzích jazykov. Jerguš – masmediálne štúdiá Skúsenosti, človeka musí „baviť“ to, čo chce robiť, rovnako aj každý zamestnávateľ chce mať v tíme niekoho zodpovedného a komunikatívneho. Ako človek pôsobí na okolie, ako sa prezentuje, či je sympatický, aké ma koníčky. LUKÁŠ - PF UPJŠ

[close]

Comments

no comments yet