Študentské pero 2016/2017 1. číslo

 

Embed or link this publication

Description

iskolaújság

Popular Pages


p. 1

1

[close]

p. 2

Občasník Študentské pero Vydáva: ZŠ a gymnázium s vyučovacím jazykom slovenským v Budapešti. Školský časopis vychádza od školského roku 1980/81 pod názvom „Plamienok”. Od školského roku 1996/97 má názov Študentské pero. Redakcia: Zoltán Havas (Zozy) Anna Vančová (Anna) Mónika Bécsy (Móni) Alexandra Havrylová (Sandy) Nikoleta Nagyová (Nikol) Kristína Kmettyová (Kika) Sophie Topor (Sophie) Zodpovedná učiteľka: Hanusz Zsuzsanna Materská škola, všeobecná škola, gymnázium a kolegium, s vyučovacím jazykom slovenským 1139 Budapest, Lomb u. 1-7 telefon: +36-1/237-1904 fax: +36-1/237-1905 e-mail: titkarsag@szlovak-bp.sulinet.hu 2

[close]

p. 3

OBSAH Naše leto: o BILINGVÁLNA ŠKOLA – ZOZY .........................................................................3 o POBYT VÝHERCOV V BANSKEJ BYSTRICI – NIKOL ..........................................4 o DIVADELNÁ DIELŇA - ŠANCA, KTORÚ SI NENECHAJTE UJSŤ – NIKOL ............6 Epizódy prvého pol roka 2016/2017: o NÁŠTEVA PREZIDENTA SR – NIKOL……………. ..................................................8 o STUŽKOVÁ SLÁVNOSŤ– ANNA........................................................................9 o MIMORIADNA HODINA SLOVENSKEJ LITERATÚRY – ZOZY ..........................11 Mimoškolské aktivity: o NAŠE VÝLETY V KRAJINÁCH V4 – SOPHIE ....................................................12 o TÁBOR V HRONCI – ANNA ............................................................................14 Interview: o ROZHOVOR S PANI UČITEĽKOU ANGÉLOU HIPIK – NIKOL………… ................15 Kúsok z nás: o ŠANCA POMÁHAŤ – NIKOL .........................................................................17 o ČO JE PRE MŇA UMENIE? – SANDY .............................................................18 o LITERÁRNY VEČIEROK V4 V BUDAPEŠTI – ZOZY ...........................................19 o HUDOBNO-ZÁBAVNÝ VEČER – ZOZY ............................................................20 o ŽEHLIČKA NA ZUBY – SOPHIE .......................................................................21 Vtipy – MÓNI a SANDY .........................................................................................................23 3

[close]

p. 4

NAŠE LETO Bilingválna škola slovenských reálií a anglického jazyka V dňoch od 3. do 8. júla sa uskutočnila bilingválna škola pre krajanov v Študijnom a kongresovom centre CĎV UK v Modre – Harmónii na Slovensku. Zúčastnilo sa na nej 32 krajanov z Maďarska, Srbska, Ukrajiny a Rumunska. Cieľovú skupinu tvorili študenti stredných škôl vo vekovej kategórii od 15 do 18 rokov. Preto sme mohli ísť aj my, študenti Slovenského gymnázia v Budapešti. Tému programu zo slovenského jazyka tvorila kultúra a ekológia Žitného ostrova, z anglického jazyka zasa ochrana pitnej vody a využívanie elektrickej energie. Denne sme mali 3 hodiny slovenského a 3 hodiny anglického jazyka. Mali sme možnosť veľa rozprávať po slovensky aj po anglicky. Jeden z dní sme išli na exkurziu do Gabčíkova, kde sme si pozreli známe vodné dielo, potom sme navštívili Národnú kultúrnu pamiatku Vodný mlyn v Kolárove, vzápätí sme išli do Trnavy, kde sme mali možnosť nakupovať v centre City Aréna. Na konci vzdelávacej aktivity sme robili prezentácie zo slovenského jazyka. Téma musela byť spojená so Žitným ostrovom. Videli sme veľa zaujímavých projektov. Z anglického jazyka sme mali za úlohu urobiť konverzáciu o ochrane prírody. ĽUDOVÉ NOVINY / WWW.LUNO.HU ZOZY 4

[close]

p. 5

Pobyt výhercov v Banskej Bystrici Posledný júlový týždeň som strávila v Banskej Bystrici na "pobyte pre výhercov". Išlo o fotografickú súťaž určenú pre slovenské deti, ktoré študujú v zahraničí. No a ja som vyhrala 2.miesto v kategórií Akcia, a tak som sa aj zúčastnila na tomto pobyte a využila som všetky jeho výhody. Strávila som krásne štyri dni spolu s našou triednou učiteľkou Katarínou Kollárovou, spoznali sme Banskú Bystricu a veľa zaujímavých ľudí. Pobyt trval od pondelka do štvrtku a ubytovaní sme boli na Právnickej fakulte UMB. Súčasťou týchto štyroch dní boli aj fotografické workshopy, tvorivé dielne, výlet na Čiernohronskú železničku a do lesníckeho skanzenu vo Vydrove. Teraz prejdem k podrobnostiam. Prvý deň prebehol veľmi chaoticky, ale keďže nemám v pláne poukazovať na nedostatky, niektoré pasáže preskočím. My s pani učiteľkou sme sa na miesto dostavili ako prvé. Keďže sme nemali čo robiť, išli sme sa prejsť do mesta, našli sme obchod s potravinami a zašli sme aj na zmrzlinu. Po nás prišla skupina zo Srbska (presný počet osôb neviem, ale výhercov bolo 9+ sprevádzajúci učitelia). Keďže sa víťazi z Chorvátska a Ukrajiny kvôli technickým problémom nevedeli dostaviť, tu sa aj zoznam účastníkov končí. O osemnástej hodine sme sa stretli na spoločnej večeri. Tam sme sa zoznámili s organizátormi aj s porotou, ktorá naše diela hodnotila a aj po zbytok času sa snažila zdokonaliť naše znalosti v oblasti fotografie. Po večeri sme mali krátku prednášku o vzniku a základných funkciách fotoaparátu. Tieto informácie sme využili na ďalší deň. Utorok bol deň plný dobrodružstiev. Po raňajkách sme všetci nasadli do autobusu a vyrazili sme na výlet na už spomínanú Čiernohronskú železničku. Po príchode sme sa previezli na malom vláčiku, počas cesty sme fotili a snažili sme sa pracovať s časom expozície (jedno z nastavení fotoaparátu). Potom sme si vypočuli zaujímavé informácie o histórií železničky v malom miestnom múzeu. Naša cesta pokračovala ďalej na inú "mašinku", ktorou sme sa dostali do Vydrova. Tam sme mali chvíľku rozchod- dostali sme čas na obed a fotenie. Program pokračoval prechádzkou/menšou túrou v skanzene. Moja fotografická duša sa však nezaprela- fotila som všetko, aby mi ani náhodou nič neušlo, a tak sme mojou vinou zaostali za ostatnými (pani učiteľka, ak to čítate, ešte raz sa ospravedlňujem). Nakoniec sme sa však na poslednú chvíľu dostali na miesto, odkiaľ nám odchádzal vláčik späť k autobusu, takže všetko dobre dopadlo. Po príchode na ubytovanie sme dostali trošku času na oddych, ale pred večerou na nás už čakala ďalšia zaujímavá aktivita. Naši porotcovia nám vysvetlili, čo znamená luminografia. Po základných faktoch sme mali sami možnosť vyskúšať si tzv. maľbu svetlom. Bola to úžasná skúsenosť a nepochybujem, že túto techniku budem v budúcnosti využívať pomerne často. Streda sa niesla v znamení lúčenia, keďže naši priatelia zo Srbska sa večer vracali domov. Ráno sa v Pretóriu Stredoslovenskej galérie uskutočnilo vyhodnotenie našich súťažných prác, prebrali sme si diplomy a ceny, dostali sme aj malé občerstvenie. Po tom, ako sme si všetci dali na námestí zmrzlinu, na vlastnej koži vyskúšali, ako funguje camera obscura, a teda, na akom princípe pracujú naše fotoaparáty. Dokonca sme si spravili vlastné fotografie len za pomoci krabičky od tabaku, svetlocitlivého papiera a izolačnej pásky. Ukázali nám tiež proces vyvolania fotografie. 5

[close]

p. 6

Po obede nás zobrali do veľmi peknej záhrady, kde sme sa snažili pochopiť princíp dobrej animácie a tiež sme sa pokúsili zhotoviť pekné portréty. Keďže vonku bolo naozaj horúco, tieto aktivity nás unavili dostatočne na to, aby sme sa ponáhľali na izby dať si „šlofíka“. Po večeri prišiel vrchol dňa. Museli sme sa rozlúčiť s ostatnými účastníkmi pobytu a taktiež s našou milou porotou. V nedeľu sme sa po raňajkách pobalili a nasadli sme na vlak domov s dobrým pocitom, že sme to všetko zvládli, s kopou nových zážitkov a skúseností a s hromadou fotografií. Každému, kto má možnosť dostať sa k takémuto zážitku, odporúčam, aby neváhal ani minútu. Súťažná fotografia Prevzanie ceny NIKOL 6

[close]

p. 7

Divadelná dielňa - šanca, ktorú si nenechajte ujsť Všeobecne Pod pojmom „divadelná dielňa“ sa dá predstaviť čokoľvek, v tomto prípade však ide o „tábor“ organizovaný pre študentov z maďarských škôl so slovenským vyučovacím jazykom. Organizuje ho Slovenské divadlo Vertigo a hlavným „dozorom“ nad celou udalosťou je naša dobre známa teta Danka- Daniela Onodiová. Možnosť zúčastniť sa majú starší aj mladší nadšenci divadla, nakoľko sa organizuje zvlášť divadelná dielňa pre deti zo základných škôl a zvlášť pre „väčšie deti“, tj. pre stredoškolákov, po prípade vysokoškolákov. Minulý rok sa dielňa uskutočnila už tradične vo Svätom Jure (pri Bratislave) od 6. do 10. júla 2016. Očami študenta Tento rok som mala aj ja možnosť zúčastniť sa na tomto podujatí a som za to veľmi vďačná. Spočiatku som mala obavy, že tam nebudem nikoho poznať, že bude veľmi náročné naučiť sa za týždeň text celej divadelnej hry alebo že sa tam len jednoducho nebudem cítiť dobre. Do Jura sme dorazili v pondelok večer a veľmi ma zarazilo, že som bola najmladšia medzi účastníkmi. Takisto som sa zľakla, keď som zistila, že ostatní sú už „ostrieľaní“ účastníci tohto tábora, a že som v podstate jediná, ktorú tam nepoznajú, a ktorá tam je po prvý krát. A hoci boli všetci veľmi milí, prvý večer som zaspávala s obavami z nasledujúceho týždňa. Môj strach však opadol už v utorok predpoludním, keď sme mali viacej času byť spolu, rozprávať sa, zoznámiť sa s divadelnou hrou, ktorú nacvičíme a zabaviť sa. Po prvej polovici dňa mi bolo jasné, že žiadne vekové, jazykové alebo vedomostné „bariéry“ vlastne vôbec nie sú považované za bariéry. Každý z nás má inú povahu, iné nadanie, iné záujmy, priateľov… Všetci však máme spoločnú vášeň pre divadlo, a tak všetko klapalo najlepšie, ako mohlo. Poobede, keď sme už boli zoznámení s postavami, každý dostal rolu, ktorá sa mu najlepšie hodila a začali sa realizovať prvé nápady, ako urobiť hru čo najlepšou. Všetko prebiehalo bez problémov a myslím, že všetci sme sa stotožnili a zžili s našou postavou najlepšie, ako sme vedeli. Čo sa týka stravy a ubytovania, celý týždeň dopadol nad moje očakávania. Jedlo bolo výborné, pani kuchárka bola veľmi milá a prívetivá. Takisto izby boli čisté, útulné, o areály a dvore ani nehovoriac. Na dvore sme sa myslím všetci cítili najlepšie, keďže bolo leto a krásne počasie, takmer celé dni sme trávili vonku. Takisto Svätý Jur je nádherným slovenským mestom. Nablízku boli tiež potraviny, bankomat, pešia zóna, reštaurácie atď. Jednoducho povedané, všetko bolo zabezpečené tak, aby sme sa cítili výborne. Každé ráno nás po výdatných raňajkách čakala zábavná rozcvička, rôzne divadelné hry, cvičenia na artikuláciu a podobne. Cez deň sme spoločne trénovali, zápasili s textami, čítali, prednášali, hrali a zaoberali sme sa predovšetkým „naším“ predstavením. 7

[close]

p. 8

Nevynechali sme však ani výlet do Bratislavy spojený s výbornou večerou. Večery sme trávili rôznorodo. Väčšinou sme boli všetci spolu, blbli sme, hrali sme hry, rozprávali sme a zabávali. Inokedy sme sa učili texty, oddychovali sme alebo sme sa do rána napchávali banánmi (o tom inokedy). V jeden večer sme boli aj na kofole v neďalekom podniku. Občas prišiel rad aj na spánok, ale ak mám byť úprimná, veľmi sme to s ním nepreháňali. :-) Na konci týždňa nás čakala naša veľká premiéra. Posledné hodiny pred premiérou by sa dala nervozita krájať, boli sme napätí, plní očakávania a strachu. „Čo ak zabudnem text? Čo ak sa pomýlim? A čo keď pri nástupe spadnem? A prídu vôbec nejakí diváci?“ Takéto a podobné otázky sa nám nepochybne všetkým preháňali hlavami. Nakoniec však premiéra dopadla nad očakávania nás všetkých. Výborne sme sa zabavili, texty sme nezabudli (a ak aj áno, improvizácia sa stala našou najlepšou kamarátkou) a všetko dopadlo dobre. Myslím, že divákom sa naše predstavenie takisto páčilo, keďže nás na konci odmenili dlhým potleskom. V nedeľu doobeda sme sa lúčili s prísľubom, že budúce leto sa tu znova stretneme a užijeme si spoločne strávený čas plný divadla, zábavy, smiechu a radosti. Očami tety Danky „...Je úžasné pozorovať, ako sa zo statických „obrazov“ stávajú naozajstné divadelné obrazy, ako sa spájajú časti príbehu a ako mladí ľudia deň za dňom naberajú na istote a kreativite. Nič sa nevyrovná pocitu po odohraní premiéry – a som si istá, že eufóriu necítim len ja, ale aj „moji“ zverenci. Takisto pevne verím, že aj keď sa väčšina účastníkov dielne nebude nikdy venovať divadlu, spomienky na spoločne prežité dni a sledovanie jedného cieľa: vytvorenia divadelného predstavenia, sa im natrvalo vryjú do pamäti. Pretože ja už mám tých spomienok veľa – a dúfam, že k nim pribudnú ďalšie...“ Z tohto podujatia som si odniesla veľa skúseností spojených s divadlom, naučila som sa lepšie spolupracovať a pracovať v kolektíve. Pre tých, ktorí majú problémy so slovenčinou je to takisto veľmi dobrá príležitosť na obohatenie slovnej zásoby a zlepšenie výslovnosti, chápania slovenského jazyka. Pre mňa to bol však predovšetkým týždeň plný zábavy, nových priateľov, známostí, leta a užívania si mladosti v jej pravom zmysle slova. NIKOL 8

[close]

p. 9

Epizódy prvého polroka 2016/2017 Návšteva prezidenta SR Dňa 5.decembra 2016 našu školu poctil svojou návštevou sám pán prezident Slovenskej republiky, Andrej Kiska. Do Budapešti prišiel za účelom stretnutia a rokovania s maďarským prezidentom a politikmi. Sme veľmi vďační, že aj napriek jeho časovej vyťaženosti si na nás našiel pár minút. Pána prezidenta sme očakávali celý deň, a nakoniec sa čakanie vyplatilo. Pri vstupe do budovy ho naši žiaci vítali chlebom a soľou. Najprv ho pohostilo vedenie našej školy. Potom mu naši žiaci predstavili síce krátky, no o to krajší kultúrny program. Pán prezident sa prihovoril ako žiakom, tak učiteľom a ostatným zamestnancom našej inštitúcie. Vyjadril svoju radosť z toho, že udržujeme tradície, kultúru a jazyk Slovákov v Maďarsku. Taktiež sa nám poďakoval za zastupovanie slovenskej menšiny v Maďarsku. Na záver prisľúbil, že nás aj inokedy príde rád pozrieť a nájde si na nás viac času. A aj napriek tomu, že sa ponáhľal, venoval chvíľu aj pár selfie s našimi žiakmi a učiteľmi. Myslím, že tak ako mňa, tak aj ostatných táto udalosť motivovala k tomu, aby sme pokračovali v našej činnosti a naďalej udržiavali tradície slovenskej menšiny v Maďarsku. NIKOL 9

[close]

p. 10

Stužková slávnosť Kurzor osamelo bliká na bielej obrazovke. Tažko sa mi napíše hoci aj jeden charakter. Na vrchu strany je jedno slovo, stužková. Moje prsty na klávesnici, oči na obrazovke, ale myšlienky mám úplne inde. Chcela som napísať niečo jedinečné. Skúšam usporiadať vety správne, ale na miesto rozumne vyzerajúcich viet sa tlačia spomienky na momenty, ktoré sme spolu zažili. Neplánovala som to takto. Vlastne by som mala napísať, že 16. decembra sa v našej škole usporiadala stužková slávnosť, kde najprv slávnostne pripli dvanástakom stužky, čo znamená v prvom rade to, že onedlho sa začínajú skúšky, blížia sa maturity a pomaly odídu zo školy. Potom nasledovalo zábavné predstavenie, kde vystúpili jedenástaci, Lexine kamarátky tanečníčky, a nakoniec sme mohli počuť Martina hrať na bicích. Medzi jednotlivými číslami si diváci pozreli video o dvanástakoch. Samozrejme nemohol chýbať ani triedny tanec a spoločný valčík maturantov. Hlavným bodom večera bolo, keď dievčatá v bohatých bielych šatách v sprievode elegantných chlapcov ukázali výsledok týždňov tréningov. To bol moment, keď sa niekoľkým hrdým rodičom zaleskla slza v oku. Samozrejme, veď detské časy šiestich ľudí sa končia, blížia sa maturity, potom odídu a nechajú za sebou prostredie, na ktoré si za tie štyri (alebo viac) rokov veľmi dobre zvykli. V istom zmysle sa rozlúčia s druhou rodinou, a tiež s nami, ktorí tu zostaneme a budeme trpieť ešte pár rokov. Je to rozlúčka so žltými stenami školy, s večermi strávených na intráku, so stereotypným systémom vyučovacích hodín, s jednoduchým životom, v ktorom jediným problémom bolo, že už zase sa nepodarilo vyžmýkať z tej previerky dvojku, pričom Oliver mal aj tak päťku. Všetci do jedného nám budú chýbať, pretože každý z nich má nenahraditeľnú rolu v tejto malej spoločnosti. Aj bez nich bude pravdepodobne život pokračovať v tých istých koľajach, ale predsa len trochu inak. V ich prípade všetko ukáže budúcnosť, či už dobrá, alebo zlá. Ale dovtedy ešte zostáva pol roka, ktorý by mali využiť, pripraviť sa na odchod, aby sa so vztýčenou hlavou mohli vrhnúť v ústrety novým možnostiam. ANNA 10

[close]

p. 11

Mimoriadna hodina slovenskej literatúry 11

[close]

p. 12

Zväz Slovákov v Maďarsku v spolupráci s našou školou usporiadal mimoriadnu hodinu slovenskej literatúry pod názvom „Živé maturitné otázky“. Prečo práve tento názov? Na otázku odpovedal Imrich Fuhl: lebo ešte nemali čas zomrieť. Predstavili sa básnici Imrich Fuhl, Alexander Kormoš a Gregor Papuček. Všetci traja pochádzajú spod Pilíša. Od Gregora Papučeka sme sa dozvedeli, ako sa začínala vyvíjať slovenská literatúra v Maďarsku, ako vznikli prvé antológie. Na naše prekvapenie nám prečítal aj svoje preklady Sándora Weöresa z knihy „Keby bol svet drozdom“. Alexander Kormoš vysvetlil svoje názory na pesimizmus a optimizmus, a pritom sme zistili, že je realista. Mali sme možnosť vypočuť si aj jeho básne. Nechýbal ani jeho originálny humor. Imrich Fuhl prezentoval svoje obrázkové verše a rozprával aj o zaujímavostiach medzi dvoma jazykmi. Prečo bola pre nás táto prednáška užitočná? Lebo sme sa dozvedeli aj veci, ktoré sa v školských učebniciach nenachádzajú. Tieto informácie budú pre nás určite veľmi osožné na maturitách. ZOZY ĽUDOVÉ NOVINY / WWW.LUNO.HU „Mimoškolské aktivity” 12

[close]

p. 13

NAŠE VÝLETY V KRAJINÁCH V4 ZÁŽITKY ŠTUDENTOV SLOVENSKÉHO GYMNÁZIA V BUDAPEŠTI KOŠICE Skoro ranný odchod do druhého najväčšieho mesta Slovenska - touto myšlienkou sme sa zobudili v utorok ráno. Hneď po príchode do Košíc sme sa naobedovali. Neskôr nás učiteľky hosťujúcej Obchodnej akadémie zobrali do centra a poukazovali nám niektoré zaujímavosti mesta. Zaviedli nás do jadra, kde sme navštívili Dóm svätej Alžbety. Tu sme sa dozvedeli, že sa tu nachádza krypta Rákócziho. Vyliezli sme po 160 schodoch na vežu dómu, aby sme mohli obdivovať panoramický výhľad na Košice. Ukázali nám Štátne divadlo a námestie. Tam sme dostali nejaký čas na rozhliadnutie sa, tak sme sa vybrali do jednej z najlepších kaviarní mesta. V stredu sme sa vybrali do Prešova na výlet do Budimírskeho kaštieľa a Solivaru. Potom sme navštívili trh cvičných firiem, kde sme dostali za úlohu fiktívne nakupovať a podpisovať zmluvy. Zo začiatku sme si mysleli, že to bude veľmi ťažké, hlavne keď sme sa dozvedeli, že máme len hodinu na to, aby sme o našich fiktívnych obchodoch zhotovili prezentáciu. Na naše prekvapenie, uspeli sme! Večer sme strávili so slovenskými žiakmi. pomalšie, lebo sme boli unavení a nevyspatí. sme sa spoločne prechádzali po Košiciach. a nakúpili zopár suvenírov. Vo všetci zaspali. Posledný deň plynul Ráno po vyhodnotení Naobedovali sme sa vlaku sme skoro Výlet s veľmi príjemnými ľuďmi sme si vychutnali naplno! KATOWICE 13

[close]

p. 14

Kultúrne a priemyselné stredisko Poľska, mesto Katowice, nás čakalo s otvoreným náručím. Po rannom odchode sme väčšinu cesty strávili dospávaním, a tak deväťhodinová cesta prešla pomerne rýchlo. V dome kultúry nás privítali žiaci, pripravili menšie otvorenie večera. Po tomto nás učiteľ dramatickej výchovy zabával rôznymi divadelnými úlohami, ktorých sme sa mali možnosť zúčastniť. Na druhý deň nám domáci ukázali svoju školu. Umiestnili sme sa v jednej z tried a predstavili sme naše vopred pripravené pracovné pohovory. Každá krajina predviedla, ako by malo a aj nemalo pracovné interview vyzerať. Potom sme spolu ohodnotili výkony žiakov. Zvyšok dňa sme strávili navštevovaním múzea (Silesian Museum, Nikiszowiec) a obhliadkou mesta. Posledný večer celého projektu sa vydaril veľmi dobre. Nakoniec sme medzi sebou komunikovali už s minimálnými dorozumievacími prekážkami. Nasledujúce ráno sme sa raňajkovali, pobalili a vydali na cestu. Výlet do Poľska sa nám zdal krátky a to pravdepodobne kvôli dobre strávenému času. Počas návštevy týchto škôl a krajín sme v prvom rade získali mnoho skúseností, nahliadli sme do obchodnej sféry, ktorá nám zo začiatku pripadala cudzia a mali sme možnosť použiť anglický jazyk naostro. Sme vďační všetkým našim učiteľkám, ktoré nám umožnili tieto doživotné zážitky. SOPHIE 14

[close]

p. 15

Tábor v Hronci „Tábor počas vyučovania, za ktorý sa nemusí platiť? To sa nedá vynechať!” – takto znela moja prvá myšlienka, keď som sa dozvedela o príležitosti navštíviť Hronec, spoznať ešte lepšie slovenskú kultúru, a zoznámiť sa so slovenskými žiakmi zo Srbska. Myslela som si, že pôjde iba o dovolenku a o to, že sa budeme cítiť dobre. Bolo tam síce fantasticky, no nešlo iba o zabávu. Každé predpoludnie sme mali vyučovanie, kde sa s nami zaoberali dvaja moderátori z rádia Regina. Marcel a Katarína nám vždy pomáhali. Neprekážalo im, keď sme niečo povedali zle po slovensky. Vždy nás usmievavo opravili. Rozprávali sme sa o Slovensku, o našich štátoch a o tom, čo máme spoločné. Po obede prišla tá časť dňa, keď sme si sadli do autobusu a čakal na nás pestrý program. Raz sme boli v obci Polomka, kde sme si pozreli kostol. Neskôr sme mohli vyskúšať lezeckú stenu. Bola to adrenalínová bomba. Ostatní nás z dola povzbudzovali, zatiaľ čo my sme sa snažili škriabať čoraz vyššie. Na druhý deň sme navštívili Štúdio RTVS v Banskej Bystrici. Ukázali nám, ako a kde pracujú v rádiu a televízií. Keď sme sa dostali do Banskej Bystrice, zahrali sme si bowling. Boli sme aj v Zbojníckom dvore, na salaši. Tam sme si vypočuli pár slov o tom ako sa vyrába syr a dostali sme aj ochutnávku zo všelijakých slovenských jedál. Odvážnejších zasvätili do života zbojníkov. 15

[close]

Comments

no comments yet