Univerzál

 

Embed or link this publication

Description

1/2017

Popular Pages


p. 1

Cˇasopis študentov FF UPJŠ v Košiciach Roˇcník VIII., ˇcíslo 1 ZA KULTÚROU TOP 5 VÝSTAV MARTIN PYCO RAUSCH RŠTOYCˇRNIÉ OBDOBIA PÁTRALI SME, AKO VZNIKLO LOGO FILOZOFICKEJ FAKULTY OSLAVUJEFILOZOFICKÁ FAKULTA DESIATE VÝROCˇIE

[close]

p. 2

Pero a ceruzka 3,50 €v puzdre 2,60Hrnček € eshop.upjs.sk

[close]

p. 3

UNIVERZÁL Časopis študentov FF UPJŠ v Košiciach Štvrťročník, číslo 1/2017 Ročník VIII. Evidenčné číslo MK SR: EV 3960/10 Vydavateľ: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Šrobárova 2, 041 08 Košice IČO: 00 397 768 Kontakt na redakciu: univerzal.casopis@gmail.com Tlač: Equilibria, s. r. o., Košice Nepredajné Šéfredaktor: Bc. Igor Michalčík Redakcia: Bc. Mariana Gallová, Kristína Homroková, Gabriela Horváthová, Bianka Muráriková, Michal Rodziňák, Kristína Tobiašová. Grafika: Bc. Igor Michalčík, Michal Rodziňák. Titulná fotografia: Marko Procházka Modelka: Simona Lukáčeková Odborné poradenstvo a jazyková korektúra: PhDr. Marián Gladiš, PhD. Kopírovnie a rozširovanie akéhokoľvek materiálu alebo jeho časti je povolené len s predchádzajúcim písomným súhlasom vydavateľa. Redakcia si vyhradzuje právo na úpravu autorských materiálov. Za obsah článku zodpovedá autor. Číslo bolo zadané do tlače 20. 3. 2017 ISSN 1338-2969 univerzal.casopis @casopis.univerzal casopisuniverzal.wixsite.com Ako vznikala 4 FF UPJŠ? Vznik FF UPJŠ v dobovej tlaˇci 6 Martin Pyco Rausch 8 Štyri rocˇné obdobia TOP 5 10výstav Denˇ dekanky 14 FF UPJŠ EDITORIÁL Spomínate si na rok 2007? Chvíľu vás nechám premýšľať... Slovinsko mení toliar za euro, my vstupujeme do schengenského priestoru a ku krajinám Európskej únie sa pripájajú Bulharsko a Rumunsko. V marci hľadíme na úplné zatmenie mesiaca a o pol roka neskôr sa svet lúči s talianskym tenoristom Lucianom Pavarottim. V tom čase vzniká aj Filozofická fakulta UPJŠ v Košiciach, na ktorej raz budeme študovať. O tri roky neskôr vznikne časopis, ktorý držíte v rukách. A o jednu dekádu neskôr jeho obsah venuje redakcia výročiu tejto udalosti. V roku 2007 sa však jej členovia nepoznajú a venujú sa iným záležitostiam – všetci sú totiž ešte v puberte... Igor Michalčík

[close]

p. 4

výrocˇie 20017Text:MarianaGallová Podmienky pre vznik fakulty humanitného charakteru tu boli už pred rokom 2007, keďže Košice ako druhé najväčšie mesto na Slovensku mali veľmi dobré kultúrne zázemie. Nachádzali sa tu pobočky Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, štátna filharmónia, niekoľko knižníc, Spoločenskovedný ústav Slovenskej akadémie vied a okrem toho tu žilo aj množstvo osobností z oblasti spoločenského a kultúrneho života. K vzniku fakulty prispel aj paradox, že Košice sa z hľadiska vysokoškolských odborov rozvíjali dosť jednostranne, čiže sa tu uprednostňovali odbory technického, prírodovedeckého a lekárskeho charakteru, zatiaľ čo sa na základe „politického rozhodnutia“ humanitné odbory rozvíjali v Prešove. prof. PhDr. Ján Gbúr, CSc. Obdobie vzniku Ústavu filologických a sociálnych vied a neskôr Filozofickej fakulty UPJŠ som zažíval od samého začiatku. Bolo naplnené intenzívnou prípravou koncepcie, učebných plánov, výskumných projektov, a teda symbiózou organizačných aktivít a očakávaní plnohodnotných vzdelávacích činností a bádateľských koncepcií. Boli to vzrušujúce a obohacujúce stretnutia v jednoznačnom presvedčení o nevyhnutnej potrebe fakulty tohto typu na UPJŠ (rád si spomínam na intenzívnu spoluprácu, ktorá rušila protiklad „piatku a sviatku“, s vtedajším prorektorom UPJŠ doc. RNDr. Jánom Sabom, CSc., mim. prof.), vo viere a nádeji, že sa podarí konštituovať kvalitné vysokoškolské pracovisko, ktoré bude v súčinnosti vzdelávania, vedy a umenia dôstojným partnerom ostatných fakúlt UPJŠ. Dr. h. c. prof. PhDr. Ján Sabol, DrSc. 4

[close]

p. 5

FILOZOFICKÁ 7 FAKULTA Boli pri jej vzniku. Ako si na to spomínajú? Myslím, že všetci, ktorí sme boli priamo na rokovaní Akademického senátu UPJŠ, sme si uvedomovali jedinečnú historickú chvíľu v dejinách UPJŠ i mesta Košice. A musím k tomu dodať, že všetci sme si najmä želali, aby sa práca na novej fakulte čo najskôr začala, aby sa entuziazmus a nadšenie pre vznik a rozvoj novej fakulty mohol plne realizovať. Dnes už môžeme s hrdosťou povedať, že sa podarilo veľké dielo a je to zároveň záväzok najmä pre nasledujúce roky, aby sme to vo svojej každodennej práci preukazovali tak našim súčasným i budúcim študentom, ako aj celej slovenskej kultúrnej verejnosti. Dnes môžem potvrdiť, že som vďačný „osudu“, že som mohol svojou prácou prispieť k vzniku a rozvoju našej najmladšej fakulty UPJŠ. prof. PhDr. Vladimír Leško, CSc. Moje spomienky nemôžu nebyť ovplyvnené desiatimi rokmi práce v prospech fakulty a života na našej fakulte. Cítila som, že sa rodí niečo nové. Bolo to náročné a príjemné. Noví ľudia, pozitívne naladení a nadšení pre dobrú vec. Idea „3E“ charakterizuje našu prácu od počiatku – efektívna, estetická a etická. prof. PhDr. Ol,ga Orosová, CSc. 55

[close]

p. 6

z dobovej tlacˇe Košický Korzár 11. júla 2006 Prehľad dobovej tlače pripravila: UPJŠ zakladá filozofickú fakultu, s Prešovom sa vraj nepobijú Bez skúšok či testov, len na základe stredoškolských výsledkov prijme v septembri denných študentov Ústav filologických a sociálnych vied košickej Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) na akademický rok 2006/2007. Hlásiť sa môžu do konca augusta. Či vezmú okolo 100 uchádzačov alebo až 200, rozhodnú podľa ich záujmu a študijných predpokladov podľa prihlášok. Ponúkajú im 20 novoakreditovaných jedno- i dvojodborových študijných programov ako britské a americké štúdiá, filozofia alebo kombinácie so slovenským či nemeckým jazykom a literatúrou, ale aj s prírodnými vedami (viac na www.upjs.sk). Ústav filologických a sociálnych vied by sa mal od januára alebo februára 2007 transformovať na novú, Filozofickú fakultu UPJŠ. Informovali o tom na piatkovej tlačovej konferencii riaditeľ ústavu profesor Vladimír Leško, jeho zástupca profesor Ladislav Lovaš a vedúci katedier ústavu. Ústav ako univerzitné pracovisko zriadili vlani v júni. Minulý rok naň prijali v odboroch psychológia a anglistika – amerikanistika spolu 150 študentov. Na nadchádzajúci akademický rok berú ďalších 228 uchádzačov, prijímačky sa už konali v júni. Na ústave už vytvorili päť katedier a v septembri pribudnú ďalšie. Bude tam pôsobiť 24 profesorov, 16 docentov, spolu 104 zamestnancov. „Na ústave, neskôr na filozofickej fakulte, rátame s počtom asi 500 študentov v jednom ročníku, teda v budúcnosti by to bolo spolu dvetisíc až tritisíc študentov na fakulte, čiže na UPJŠ by tak vznikla fakulta s najvyšším počtom študentov,“ uviedol Leško a doplnil, že dnes ich najviac, okolo dvetisíc, študuje na lekárskej fakulte. Okrem tej má v súčasnosti UPJŠ ešte právnickú, prírodovedeckú a fakultu verejnej správy. Vznikom filozofickej fakulty sa UPJŠ podľa Leška stane univerzitou s klasickým modelom, aký na Slovensku spĺňa už len bratislavská Univerzita Komenského. Ústav, neskôr nová fakulta, by mali ešte v najbližšom akademickom roku pôsobiť v provizórnych podmienkach na viacerých fakultách či pracoviskách UPJŠ. V budúcnosti rátajú s využitím priestorov bývalej detskej nemocnice na Moyzesovej ulici, ktoré univerzita nedávno kúpila. Budova rektorátu univerzity v Košiciach 6 Na margo bezskúškových septembrových prijímačiek sa riaditeľ ústavu vyjadril: „Naším záujmom je prijať každého schopného študenta. Prijímacie skúšky nie sú vždy objektívnym kritériom na správne rozhodnutie o prijatí či neprijatí uchádzača.“ Leško osobne preferuje prijímačky bez testov, ako však na fakultu budú prijímať v budúcnosti, rozhodne akademický senát. Neskôr tam počítajú s otvorením ďalších študijných programov i s externou formou štúdia. Platiť za školu budú pri zachovaní súčasného právneho stavu len študenti, ktorí napríklad prekročia štandardnú dĺžku štúdia, alebo už jednu vysokú školu skončili. Na otázku, či sa chcú o študentov pobiť s neďalekou Filozofickou fakultou Prešovskej univerzity, Leško, ktorý pôsobil aj tam, reagoval: „My sa s nikým nejdeme biť, my len budeme ponúkať možnosť štúdia. V minulosti sa napríklad hlásilo na filozofickú fakultu v Prešove aj tritisíc uchádzačov, no prijať mohli len 500, hoci i ďalších 500 bolo rovnako kvalitných. Na západnom Slovensku sú štyri filozofické fakulty a nebijú sa. Dve sú na východ tak akurát a bude to v prospech študentov.“ Profesor Ján Sabol, vedúci katedry slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie, ktorý predtým tiež učil v Prešove, dodal, že záujem o štúdium na filozofickej fakulte je na východe dostatočný súčasne pre UPJŠ i Prešovskú univerzitu. Ďalej zdôraznil, že filozofická fakulta bola v minulosti jednou zo zakladajúcich fakúlt UPJŠ. Profesor Pavel Štekauer, vedúci katedry anglistiky a amerikanistiky na ústave, uviedol, že do tímu pedagógov na katedre získali špičkových európskych odborníkov a už dnes ponúkajú študijné pobyty na 9 zahraničných univerzitách. Nový študijný program šport a rekreácia otvára UPJŠ i na svojom Ústave vzdelávania v Rožňave, na ktorý sa transformuje tamojšie detašované pracovisko univerzity. V septembri tam vezmú tiež bez prijímačiek asi 75 uchádzačov, hlásiť sa možno do 5. 9. Univerzita plánuje do roku 2010 zriadiť i šiestu fakultu, fakultu ekonomiky a riadenia ľudských zdrojov svätého Cyrila a Metoda, ktorá by mala vzdelávať manažérov pre neziskový sektor.

[close]

p. 7

Gabriela Horváthová Košický Korzár 9. januára 2007 UPJŠ zriadila novú filozofickú fakultu Akademický senát Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, na svojom zasadnutí v decembri minulého roku, schválil návrh rektora UPJŠ Vladimíra Babčáka na zriadenie filozofickej fakulty. Podľa Babčáka ide o dejinný medzník v novodobej histórii univerzity, pretože práve 1. januára 2007 uplynulo desať rokov, čo sa Univerzita Pavla Jozefa Šafárika rozdelila na dve časti. Prvá ostala v Košiciach a z druhej sa stala Prešovská univerzita. Po zániku Universitas Cassoviensis ide vôbec o prvú filozofickú fakultu so sídlom v Košiciach, pretože sídlo predchádzajúcej fakulty bolo Košický Korzár 30. januára 2007 v Prešove. Proces zriaďovania fakulty sa začal pred dvoma rokmi, keď bol zriadený Ústav filologických a sociálnych vied a akreditáciou viac než tridsiatich študijných programov z jednoodborovej filozofie, psychológie, amerikanistiky a anglistiky, ale aj rôznych kombinácií s prírodovednými disciplínami. Pri tejto príležitosti rektor UPJŠ poveril výkonom dekana filozofickej fakulty Jána Gbúra. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika má teda od 1. januára 2007 päť fakúlt, a to verejnú správu, právo, prírodné vedy, medicínu a filozofiu. Na UPJŠ už funguje nová fakulta – filozofická Prvého januára začala písať prvé stránky svojej histórie Filozofická fakulta UPJŠ v Košiciach. Rektor univerzity poveril literárneho vedca prof. PhDr. Jána Gbúra, CSc., vykonávať funkciu dekana tejto fakulty do konštituovania jej orgánov. Porozprávali sme sa s ním o jej vzniku i študijných programoch. Prečo došlo k vzniku tejto fakulty? – Jej vznik má svoj jedinečný príbeh, v ktorom napokon vyhrali neoddiskutovateľné dôvody. Medzi ne by som zaradil najmä tieto: bohatá tradícia humanitného vzdelávania v Košiciach, silné kultúrne zázemie mesta a jeho okolia, potreba vzdelanostne dvíhať košický región na európsku úroveň, perspektíva kvalitného personálneho zázemia, premyslená rozvojová politika vedúcich orgánov UPJŠ. Prirodzene, nemôžem zabudnúť na nadšenie mojich kolegov z Ústavu filologických a sociálnych vied UPJŠ, ktorí pripravovali akreditačný spis na zriadenie fakulty. Čo sa týka môjho menovania, rektor UPJŠ ma koncom minulého roka poveril výkonom funkcie dekana fakulty na základe výsledkov tajného hlasova- nia vedenia bývalého Ústavu filologických a sociálnych vied UPJŠ, z ktorého fakulta vznikla. Fakulta vznikla v januári, teda v polovici akademického roka. Má už vôbec vlastných študentov? – Pravdaže. Má ich viac ako 400, dokonca aj doktorandov. Je to preto, že niektoré akreditované študijné programy sa začali realizovať už skôr v spomínanom ústave. Na aké študijné programy sa fakulta zameria? – Fakulta má ambície rozvíjať nielen tradičné odbory, ako je slovakistika, slovanské filológie, filozofia, história, ale aj študijné programy v takých odboroch ako psychológia, kulturológia, teatrológia, politológia, sociológia, sociálna práca, etika a iné. Osobitnou kapitolou novozriadenej fakulty sú západné filológie. Máme kvalitne budo- vanú anglistiku a amerikanistiku, azda najlepšiu na Slovensku. Chcem pripomenúť, že od septembra otvárame ako prví na Slovensku akreditované vzdelávanie pre európske inštitúcie. Okrem toho máme v úmysle vybudovať silnú germanistiku a romanistiku. Mojou predstavou je, aby študijné programy boli pre študentov atraktívne, aby reagovali na potreby praxe a na trendy v európskom vzdelávacom priestore. 7

[close]

p. 8

MARTINrozhovor PYCO RAUSCH POZNÁME HO AKO ÚSPEŠNÉHO MODERÁTORA Z TELEVÍZNYCH OBRAZOVIEK A RÁDIA. JE TIEŽ VÁŠNIVÝ KUCHÁR A CESTOVATEĽ. NEDÁVNO MU VYŠLA UŽ TRETIA KUCHÁRSKA KNIHA S NÁZVOM ŠTYRI ROČNÉ OBDOBIA. TVRDÍ, ŽE CESTOVANIE JE PREŇHO VŠETKÝM A SVOJ ŽIVOT SI BEZ NEHO NEDOKÁŽE PREDSTAVIŤ. SNAŽÍ SA SPOZNÁVAŤ NOVÉ KULTÚRY A CHODIŤ PO SVETE S OTVORENÝMI OČAMI. JEHO OBĽÚBENOU EURÓPSKOU DESTINÁCIOU JE GRÉCKO, KDE TRÁVI KAŽDÉ LETO. MARTIN „PYCO“ RAUSCH. Ako začínaš svoj bežný deň? Tým, že stlačím veľké tlačidlo na svojom žltom budíku, ktorý – bohužiaľ – môj deň začína a nemám ho rád. Ten budík, nie ten deň. Práve sme na autogramiáde tvojej kuchárskej knihy. Jedlo, respektíve jeho príprava je pre teba vášňou. Spomínaš si na také, ktoré v tebe zanechalo najintenzívnejšiu chuťovú spomienku? Neviem, či také niečo v mojom živote je, páčia sa mi chuťové kombinácie, ale nespájam si ich s nejakým „prvým razom“ alebo s miestom, kde som ich prvýkrát ochutnal. Je takých zopár, ale väčšinou ma zaujme niečo, kde musím akoby bádať, čo všetko v tom je, aby som to rozanalyzoval. Akurát dnes som ochutnával jedlo, ktoré mi priniesli v reštaurácii na obed, analyzoval som asi štyri sústa, premýšľal, aké ingrediencie jedlo obsahuje a trafil som iba 80 percent. Takže napríklad to je jedna z vecí, ktoré si budem pamätať. Akým jedlám sa vyhýbaš? Keď som bol dieťa, ochutnal som mäso a odvtedy ho jesť nemusím. Ochutnal som tiež žabacie stehienka, keď som mal asi osem rokov, ani to už jesť nebudem. Paradoxne to bolo vtedy lepšie mäso ako kuracie, napriek tomu, že žabu si mnohí predstavujú ako čosi nechutné. Viem, že rád cestuješ, tak nám, prosím, prezraď, kde si ochutnal tie žabie stehienka? U babky na dedine. Chlapci ma učili chytať raky a žaby a následne to pred mojimi očami akože amputovali a opekali. Bol to pomerne srdcervúci zážitok, ale je súčasťou môjho života. Existuje množstvo debát o ženách, ktoré nevedia variť. Muži ich často kritizujú. Aký názor máš ty ako vášnivý kuchár? To sa netýka len žien, ale aj mužov, lebo dnes varí mnoho mužov. Všetci sa stále tvária, že porovnávajú vegetariánov s mäsožrútmi, ale ja rozdeľujem ľudí na tých, ktorí varia, a tých, ktorí nevaria. To, či vedia variť alebo nie, je otázka toho, ako často varia. Kto často varí, ten sa aj niečo naučí. Je to ako bicyklovanie – nikto nebicykluje tak, ako ho to učil otec, vždy si nájde svoj individuálny štýl. Preto je, podľa mňa, praktické varenie vecou cviku a predpokladom kreatívneho varenia je zasa talent, ale bez cviku sa talent nedá rozvíjať. Nemusí každý chcieť variť, ale – podľa mňa – ľudia, ktorí chcú variť, majú omnoho plnohodnotnejší život. Minimálne si ho spríjemňujú zvnútra tým, čo prijímajú ako potravu. Ako by si opísal našu slovenskú kuchyňu? Má podľa teba nejaké základné črty? Slovenská kuchyňa, tá tradičná, je pomerne ťažkopádna, pretože vychádza z istých predpokladov, že tu nebolo ani veľa mäsa, ani veľa zeleniny, a že sa žilo ťažko – všetko je múčne alebo vyprážané a pozostáva z mála surovín. Nová slovenská kuchyňa sa – podľa mňa – nedá definovať, lebo do nej v podstate zapadám aj ja, človek, ktorý má rád fúzie. Aktuálnu slovenskú kuchyňu teda tvoria ľudia, ktorí nejakým spôsobom kombinujú veci. Naša aktuálna kuchyňa sa nestavia na post niečoho národného, čo prezentuje nejaké naše dedičstvo. Som si istá, že inšpiráciu pri varení čerpáš aj vďaka cestovaniu, ktoré máš tak rád. Čo všetko pre teba znamená? Všetko – vedomosti, rozhľad, nadhľad, zážitky, inšpirácie. Cestovanie je pre mňa všetkým. Je to ako keď sa naučím nejaký nový jazyk. Ľudia, ktorí vedia o jeden alebo o dva cudzie jazyky viac, vedia mnoho iných vecí, práve vďaka tomu, že ovládajú cudziu reč, pretože prijali, respektíve sa ponorili do istej novej kultúry. Majú úplne inú sondu na gramatiku a iné veci, ktoré sa na vás lepia automaticky. Ak človek žije a chodí po svete s otvorenými očami, automaticky vníma a nasáva iné kultúry a v tom sme vždy bohatší, keď sa

[close]

p. 9

Foto: Eduard Daniš Text: Bianka Muráriková db„ooVkhátaožtmšeím,skemevden,svieažsdty, do inej kultúry ako tá, z ktorej sme sami vzišli. “ dokážeme vniesť do inej kultúry ako tá, z ktorej sme sami vzišli. Mojím cieľom je vedieť plynule aspoň šesť cudzích jazykov – vtedy si poviem, že som svoj čas na tejto planéte využil na niečo hodnotné. Toto sú veci, ktoré sa nerobia pre tituly alebo pre pracovné aktivity, ale preto, aby človek ďalej rástol. Koľko jazykov momentálne ovládaš? Po anglicky sa dohovorím asi všade, nemčinu som mal výbornú ako tínedžer, ale „spasívnela“ mi – po nemecky výborne rozumiem, ale horšie komunikujem, pretože angličtina mi vytlačila nemecké slovíčka a neviem sa jej zbaviť, keď hovorím po nemecky. Z ruštiny si toho veľa nepamätám a mám základy novogréčtiny. Skúšal som taliančinu aj španielčinu, ale nemal som toľko času, aby som pri tom ostal dlhšie, takže všetko vyprchalo po prvých lekciách. Stále však čakám na obdobie, keď si poviem, že mám voľné leto a začnem sa učiť ďalší jazyk. Ísť niekam na súkromnú školu, alebo si nájsť lektora a absolvovať denné štúdium a hlavne vycestovať. Určite sa nechcem žiaden cudzí jazyk učiť u nás doma. Učiť sa jazyk v krajine, v ktorej sa reálne používa, je omnoho rýchlejšie a autentickejšie. Si pomerne zaneprázdnený človek. Máš priestor aj na nejaké spontánne cestovanie, alebo si výlety musíš vždy vopred naplánovať? Môže sa stať, že sa rozhodnem ísť niekam spontánne, ak mi oznámia, že ma dva týždne nikde nepotrebujú, vtedy si to môžem dovoliť. Idem niekam na štyri, päť dní, do nejakých európskych metropol. Plánovité dovolenky sa u mňa dejú každé leto – viem, že v auguste nepracujem, s výnimkou pár projektov, ktoré som robil a musel som byť doma. V lete najčastejšie chodím do Grécka, a preto je august pre mňa spojený s Gréckom. Ľudia sú často nespokojní so svojím životom a chcú zmenu. Existuje niečo, čo by si chcel zmeniť ty – človek, ktorý je úspešný a užíva si život? Na to neviem automaticky odpovedať – nežijem s pocitom, že chcem niečo meniť. Celú večnosť hovorím, že chcem spomaliť a viac žiť pre seba než pre prácu. Myslím, že sa mi to aj celkom darí. Tak si teda prajem, aby sa mi to darilo ešte viac. 9

[close]

p. 10

TOP 5 výstav SLOVENSKÉ A ˇCESKÉ VÝTVARNÉ UMENIE 20. STOROˇCIA SVET V UKRAJINSKO-SLOVENSKÝCH FARBÁCH DO 28. 5. 2017 Zberateľská výstava svojou koncepciou vybočuje z profilu obvykle prezentovaného galerijnými výstavnými prezentáciami. Prezentovaním jednotlivých diel chce poukázať na premeny umenia, vkus jednotlivých zberateľov a hľadanie meniacej sa umeleckej krásy. Výstava sa zameriava na diela umelcov, ktoré pochádzajú zo súkromných zbierok. Na plátnach sa objavia podpisy autorov ako Martin Benka, Ján Mudroch a mnohí iní, chýbať nebudú ani českí umelci ako František Malý a Lev Šimák. Vhodná je pre milovníkov nedávnej histórie. Vstup: 1€ DO 14. 5. 2017 Výstava je pozvánkou na 3. ročník Dní Ukrajiny v Košiciach. Všetky diela, zastúpené výlučne maľbou, pochádzajú zo zbierkového fondu Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku, viaceré z nich uvidí verejnosť po prvý raz. Na stenách budú visieť maľby autorov ako Dezider Milly, Eva Bissová, Jozef Bokšaj alebo Adalbert Erdelyi. Tvorili na území, ktoré po stáročia predstavovalo spoločnú kultúrnu oblasť a počas 20. storočia prešlo zložitú cestu z hľadiska meniacich sa štátnych útvarov a politických zriadení. Vstup: 1€

[close]

p. 11

DO 30. 4. 2017 Na výstave sa dozviete viac o tajomstvách vtáčej migrácie od prvých mýtov a poznatkov až po dnešné moderné satelitné sledovanie vtákov. Návštevníci sa tiež dozvedia, že vynájdenie ornitologického krúžku pomohlo vyriešiť mnohé nezodpovedané otázky vtáčej migrácie. Krúžkovanie vtákov sa stalo výskumnou metódou, ktorá sa využíva dodnes. Výstava bude doplnená o preparáty vtákov či ornitologické pomôcky. Taktiež predstaví ornitologický stacionár Drienovec, kde sa realizuje výskum migrácie. Návšteva výstavy ponúka jedinečnú príležitosť dozvedieť sa viac o vtáčej migrácii a výsledkoch takéhoto výskumu. Súčasťou výstavy je aj tematická prednáška. Vstup: 0,50€ OKRÍDLENÍ PÚTNICI AŽ NA KOV PETR ZÁZVORKA: VARŠAVA NA DOSAH DO 2. 7. 2017 Zbierka exponátov, ktoré boli poškodené pri požiari Hradu Krásna Hôrka v roku 2012. Vystavené historické predmety, vrátane zbraní, boli zrekonštruované a zachránené. Vidieť môžete výrobky slávnych európskych dielní, akými boli napr. Louis Santos v Madride, česká dielňa Poser alebo nemecký výrobca Behr. K unikátnym exponátom patrí meč typu „Petersen“ alebo meč „Ulfberht“ z obdobia 9. až 10. storočia. Teraz k nim máte najbližšie, lebo po ukončení rekonštrukcie budú vystavené už len na svojom stálom mieste – na Hrade Krásna Hôrka. Vstup: 0,50€ DO 15. 5. 2017 Pri príležitosti prvého výročia spustenia leteckého spojenia Košice – Varšava na krídlach Poľských aerolínií LOT bude vo foyer budovy Bravo sprístupnená výstava fotografií „Varšava na dosah“. Do 15. mája 2017 priblíži návštevníkom Varšavu a jej obyvateľov objektívom renomovaného českého fotografa Petra Zázvorku. Všetky fotografie vznikli počas jedného júnového víkendu a vyžaruje z nich autentická atmosféra letnej Varšavy. Vstup: zadarmo Autorka: Kristína Homroková 11

[close]

p. 12

z pera dekanky 12

[close]

p. 13

DENˇ DEKANKY Zaujímavé zadanie – vravím si v duchu, keď ma šéfredaktor časopisu Univerzál oslovil s ponukou napísať vám o tom, ako vyzerá môj deň. Moja prvá reakcia? Smiech a otázka: Čo by mohlo študentov zaujímať? Svojím spôsobom je to možno pre vás nuda, aj keď každý deň je iný, „chce svoje“ a je naplnený výzvami. Prijať ich či neprijať? – pýtate sa vy vo svojom živote a pýtam sa aj ja v tom svojom. Prirovnám deň k stromu. Naša fakulta je ako mladý, životaschopný desaťročný strom. Každý deň, ten môj, ten váš, ten náš prispieva k jeho sile. Ako a čím prispievam ja? Koruna stromu Kmeň stromu Korene stromu Pekná, zdravá, bohatá? Každý ju vidí, hodnotí, nachádza v jej tieni bezpečie?! Čo iné by som si mohla želať! Porady, pracovné stretnutia, rozhodnutia, podpisy, e-maily... Výučba, študenti, projekty, publikácie, posudzovanie... Niekedy viac, niekedy menej. Silný, zdravý? Každý ho vidí, hodnotí, môže sa oň oprieť?! Čo iné by som si mohla želať! Jasné, transparentné normy práce učiteľov a študentov. Kvalita a systém práce v horizontálnom aj vertikálnom smere. Máme to? Čo nefunguje? Čo je dnes potrebné preskúmať, urobiť, zmeniť, vysvetliť? O kmeň je potrebné starať sa! Možno príroda je v tomto smere oveľa veľkorysejšia a chce menej, než chce ten náš každodenný život! Silné, zdravé? Nikto ich nevidí! Čo ich vyživuje? Ráno káva do postele, pritom dohodnúť s manželom, čo bolo a čo bude... Umyť labky foxíkovi Cassiusovi po rannom venčení... Obliecť telo tak, aby sa s dušou dobre cítili... Naše deti, pohoda v súkromí... Aspoň trochu športu (opäť som to zanedbala...), chata... Ale to najpodstatnejšie – každý deň sa na niečo tešiť! To je zdroj, nevyhnutná sila, ktorá pomáha pri hľadaní riešení, pri výbere a zvládaní výziev, ale aj zvládaní toho, čo má svoj „negatívny náboj“. Jedno je však isté. Každým dňom sa viac alebo menej približujeme k napĺňaniu našich cieľov, našich vízií. Aj ja, aj vy, aj my. Celý život a každý deň sa riadim presvedčením, že chcem podporiť všetko, čo môžem a čo má zmysel z pohľadu dneška aj „zajtrajška“, a tiež tým, že nás „život vždy za poctivú prácu odmení“. Nech stromy každého z nás – a aj náš spoločný, fakultný strom – majú dostatok priestoru a živnej pôdy na to, aby rástli do sily a krásy každodenného života a nech ich žiadna „búrka“ nikdy nevytrhne z koreňov! Oľga Orosová 13

[close]

p. 14

logo KTO JE DÁMA V LOGU? Proces vývoja a konštituovania filozofickej fakulty by sa nezaobišiel bez tvorby jej loga. Mala v ňom dominovať ženská figúra s výrazným atribútom, ktorá ho bude prepájať s ostatnými fakultami. Na jeho realizácii začali pracovať prof. Ján Sabol s prof. Jánom Gbúrom, ktorí uvažovali o tom, aký symbol má v ňom dominovať. Spoločne s autorkou námetu a výtvarného riešenia loga doktorkou Editou Vološčukovou siahli po staroslovienskej symbolike, konkrétne po hlaholskej graféme „S“ vo význame „slovo/sloveso“. „V tom čase som pôsobila na Katedre výtvarnej výchovy a umenia na FHPV Prešovskej univerzity, kde som vyučovala grafický dizajn. V požiadavke bolo zadanie, že konečný znak má byť svojím tvarom blízky ostatným znakom fakúlt UPJŠ, teda mala by v ňom dominovať ženská figúra s výrazným atribútom. V hľadaní obsahu a tvaru som mala viac-menej voľnú ruku. Bola to pre mňa výzva, pretože som mala pokračovať v duchu znakov od Rudolfa Pribiša (významný slovenský sochár a výtvarný pedagóg – pozn. red.), ale zároveň priniesť svoju vlastnú súčasnú koncepciu a nenarušiť kontinuitu,“ opisuje vznik grafickej podoby Edita Vološčuková. „Hľadala som tvar figúry, jej charakter a pozíciu. Ako model mi pózovala moja vtedajšia študentka. Vzniklo viacero pracovných verzií. Konečné rozhodnutie padlo na diagonálne situovanú sediacu figúru, s tvárou otočenou z profilu, ktorá sa pozerá na znak S, ktorý jej jemne levituje na dlani. Nohou sa dotýka pásu zeme, ktorý som zaradila ako atribút dávnej histórie. Priestor som kompozične vyvážila textom, na ktorý som po dlhšom zvažovaní vybrala adekvátne písmo Lithos s podobným rezom.“ Logo sa neskôr menilo (typ písma, jeho umiestnenie, otočenie figúry), no jeho základná myšlienka ostala nezmenená. „Hlaholská graféma S vyjadruje kruh ako princíp nekonečna a trojuholník ako základný kresťanský princíp a zároveň je to princíp slova, na ktorom je v podstate postavená celá filozofia fakulty. Aj slovo ako základ komunikácie, ľudskej komunikácie,“ uzatvára jeden z tvorcov loga Ján Gbúr. Text: Mariana Gallová 14

[close]

p. 15

ŠACHOVNICA NÁZOROV Ani v univerzitných uliciach sme nezabudli na prvé okrúhle výročie našej fakulty. Pozornosť sme upriamili na časť loga, ktorú mnohí doteraz prehliadali. Otázkou „Čo drží múza v ruke?“ sme preverili nielen vedomosti, ale aj kreativitu študentov. Foto: Bianka Muráriková Text: Kristína Tobiašová AC ROMANA - FF UPJŠ KAROL - FF UPJŠ Vyzerá to ako lampa alebo žiarovka, ktorá osvecuje študentov. Trojuholník a kruh vyzerajú ako soška symbolizujúca vzdelanie. Pripomína mi to pyramídu, teda návrat k starovekému mysleniu. NIKOLA - FF UPJŠ MICHAL - FF UPJŠ PATRÍCIA - FF UPJŠ DÁVID - FF UPJŠ MILADA - FF UPJŠ To, čo drží múza v ruke, je symbol lásky k múdrosti a filozofii. Kruh predstavuje nekonečno a trojuholník svätú trojicu. Múza drží v ruke šaty, aby si ich neprisadla, keď si sadá. MONIKA - FF UPJŠ FILIP - FF UPJŠ Dva geometrické tvary, ktoré sú navzájom prepojené a spolu znázorňujú nekonečno. Jerguš – masmediálne štúdiá Vyzerá to ako pyramída, za ktorou vychádza slnko. Pyramída ako symbol Egypťanov, o ktorých je známe, že boli veľmi múdrym národom. Vo vzťahu k filozofii mi to pripomína hlavu, teda ako nástroj premýšľania.

[close]

Comments

no comments yet