Bližšie k ľuďom, bližšie k cieľu

 
no ad

Embed or link this publication

Description

Publikácia

Popular Pages


p. 1

Bližšie k ľuďom, bližšie k cieľu Centrum prvého kontaktu Levoča, 2015

[close]

p. 2

Vydalo: CPK Levoča, Námestie Majstra Pavla 28, 054 01 Levoča Grafická úprava: CPK Levoča Rok vydania: 2015 Počet strán: 64 Náklad: 250 ks Nepredajné Neprešlo jazykovou úpravou

[close]

p. 3

Centrum prvého kontaktu Levoča Obsah Zoznam použitých skratiek Na úvod 2 3 Teoretická časť 1. 2. Vymedzenie základných pojmov Ponuka a predaj služieb VCR 4 6 6 8 10 12 13 13 16 19 2.1 Služby cestovného ruchu 2.2 2.3 2.4 3. 3.1 3.2 3.3 Kvalita, komplexnosť a vlastnosti poskytovaných služieb Proces tvorby marketingovej stratégie v podmienkach regiónu MAS LEV Tvorba komplexného produktu - turistický batôžtek z vidieka Sieťovanie vidieckeho potenciálu Destinačný manažment Vytváranie partnerstiev, sieťovanie Spolupráca subjektov a ich prínos Praktická časť 4. 4.1 4.2 4.3 4.4 Aktivity projektu a metódy prenosu informácií Úvodné školenia a semináre Putovné aktivity Výstupy zo stretnutí Metódy prenosu informácií 21 21 22 25 28 28 4. 5 Štatistiky účasti Informačná štúdia Obsah informačnej štúdie Záver Príloha Zoznam použitej literatúry a zdrojov 29 30 59 60 64

[close]

p. 4

Zoznam použitých skratiek CPK - centrum prvého kontaktu CR - cestovný ruch MDVRR SR - Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky MPRV SR - Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky OCR - organizácia cestovného ruchu OOCR - oblastná organizácia cestovného ruchu OZ MAS LEV - Občianske združenie Miestna akčná skupina LEV PHSR - plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja VCR - vidiecky cestovný ruch SHR - samostatne hospodáriaci roľník UNESCO - Organizácia spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru 2

[close]

p. 5

Centrum prvého kontaktu Levoča Na úvod Prínos a význam projektu: „Bližšie k ľuďom, bližšie k cieľu“ Predmetom projektu boli informačné aktivity založené na báze využívania nových, kreatívnejších a inovatívnejších metód a postupov pri práci s cieľovou skupinou, ktorou sú podnikateľské subjekty a subjekty verejnej správy. Hlavným cieľom projektu bolo oživenie hodnôt spolupatričnosti a vzťahov vo vidieckom priestore s dôrazom na spoluvytváranie vhodnej atmosféry zameranej na ekonomiku a manažment vidieckeho cestovného ruchu, prostredníctvom zvyšovania informovanosti širšej cieľovej skupiny. Keďže jedným z vážnych problémov územia je nedostatočná informovanosť, vzdelanosť a kvalifikačná úroveň ľudských zdrojov najmä kľúčových subjektov vo vidieckom priestore, boli v projekte naplánované činnosti tak, aby došlo k prepojeniu teórie s praxou. Snahou bolo správnym smerom informovať a nasmerovať kľúčové subjekty k vytvoreniu vhodnej živnej pôdy pre zachovanie regionality a typickej znakovosti pre dané územie, ktoré sa odvíja od kultúrnych tradícií a spôsobu života. Počas realizácie projektu sa intenzívne pracovalo s rôznymi aktérmi regiónu a vysvetľovalo sa, aká prospešná je ich participácia pri riešení záležitostí ovplyvňujúcich verejný život, ako možno riešiť strategické otázky regiónu a načrtnuté boli aj spôsoby plánovania a realizácie konkrétnych projektov. V procese realizácie sme zistili, že v území je stále mnoho jednotlivcov, ktorí nepovažujú atribúty riadenia regionálneho rozvoja za prospešné a nedôverujú plánom a stratégiám vzájomnej spolupráce subjektov pôsobiacich na vidieku. Zámerom tohto projektu a publikácie bolo poskytnúť cieľovej skupine užitočné informácie z prostredia vidieckeho cestovného ruchu a prehĺbiť ich celkový prístup k vidieku na prospech trvalo udržateľného rozvoja a ekonomického rastu regiónu, trvalej udržateľnosti zamestnanosti, rozvoja a zatraktívnenia vidieckej krajiny a jej čara s využitím miestneho potenciálu a atraktivít, ako aj zvýšenia konkurencieschopnosti vidieka pri efektívnom využití potenciálnych zdrojov územia a aktívneho zapájania obyvateľov do verejného diania. 3

[close]

p. 6

Centrum prvého kontaktu Levoča Teoretická časť 1. Teoretické vymedzenie pojmov Vidiek , vidiecky cestovný ruch, agroturizmus Vidiek je obývaný priestor mimo mestského osídlenia charakterizovaný nižšou hustotou zaľudnenia, tradične zameraný na poľnohospodárstvo, relatívne izolovaný od vplyvu veľkých metropolitných centier. Typický je preňho iný spôsob života, väčšinou prepojený s prírodou a tiež s inou sociálnou štruktúrou v porovnaní s mestom. Ako vnímajú pojem „vidiek“ obyvatelia územia MAS LEV? Vidiek je miesto, kde sa človek ráno budí na kikiríkanie kohútov a nie na zvuk budíka. Kde sa dá nadýchnuť z plných pľúc, a kde sused pozná suseda. Mária, 64 rokov Pre mňa je vidiek domov. Žijem tu odmalička a život v meste si neviem predstaviť. Vidiek to sú lesy a lúky, polia plné obilia. Ja chovám zvieratá a pestujem ovocie a zeleninu. Niet nad domáce vajíčka a vlastné čerstvé mäsko. Jozef, 55 rokov Vidiek je dedina. Chodím tam rád. Môžem sa čľapkať v potoku, behať po lúkach a záhrade a nik na mňa nekričí, že robím hluk. Večer si vonku opekáme. Mám rád, keď smrdím dymom a mám mastné ruky od slaniny. Matúš, 12 rokov Cestovný ruch je súbor činností zameraných na uspokojenie potrieb súvisiacich s cestovaním a pobytom osôb mimo miesta trvalého bydliska, zvyčajne vo voľnom čase za účelom rekreácie, poznávania, ozdravenia, poznania kultúry, zábavy, rozptýlenia a pod. Cieľom je získanie komplexného zážitku. Vidiecky cestovný ruch zahŕňa súbor činností spojených s cestovaním a pobytom ľudí vo vidieckom prostredí. Podstatou rozvoja tohto cestovného ruchu je návrat človeka k prírode. Jeho súčasťou je agroturistika, s ktorou sú spojené : Športovo - rekreačné činnosti: poľovníctvo, rybolov, jazda na koni a pod. Netradičné činnosti: spoznávanie húb, rastlinstva, zvierat.... Tradície a remeslá: tkanie, obuvníctvo, hrnčiarstvo, drotárstvo, rezbárstvo, čipkárstvo, košikárstvo a iné ľudové remeslá, ľudové slávnosti... Farmárske činnosti: dojenie dobytka, výroba masla, syra, kosenie, zber plodín, konzervovanie... Pešia turistika a cykloturistika 4

[close]

p. 7

Centrum prvého kontaktu Levoča Ako vnímajú pojem „vidiecky cestovný ruch“ obyvatelia územia MAS LEV? Vidiecky cestovný ruch je to, keď ľudia z mesta prídu na dovolenku na vidiek a chcú skúsiť, ako sa žilo kedysi, bez vymožeností civilizácie, akými sú televízor, mobil a počítač. Marek, 32 rokov Podľa mňa je to forma cestovného ruchu, pri ktorej sa ľudia vyberú na vidiek, na farmy, do vidieckych sídiel, kde im je ponúknutá možnosť pracovať za stravu a nocľah a vyskúšať si, ako sa žilo kedysi. Ale môže to byť napríklad aj poznávanie ľudovej kultúry a architektúry na vidieku. Alena, 24 rokov Jozef , 65 rokov U nás do dediny chodí veľa turistov obzerať drevenice a kostol. Občas sa ubytujú u niekoho, kto ponúka nocľah a čo-to pomôžu domácim porobiť okolo statku alebo záhrady za jedlo a posteľ. Tak žeby to bolo ono? Neviem, ja som už na také veci starý :) Ja mám dovolenku celý rok doma na záhrade. Vidiecky cestovný ruch a agroturistika tvorí popri iných produktových skupinách cestovného ruchu, ako je napríklad letný, zimný, kúpeľný a zdravotný, kultúrny a mestský, či kongresový cestovný ruch, pomerne mladú, avšak v podmienkach Slovenska dosť intenzívne sa rozvíjajúcu formu cestovného ruchu, ktorá dáva široké možnosti miestnym producentom, poskytovateľom služieb a remeselníkom. Územie MAS LEV v sebe snúbi bohatstvo ľudského, kultúrneho i prírodného potenciálu vo vyváženom pomere. To vytvára ideálne podmienky pre využitie vidieckeho potenciálu na vytváranie podmienok a príležitostí pre podnikateľov, ktorí sa rozhodli rozvíjať naše územie nielen vo vnútri, ale aj navonok. Návrat k hodnotám a tradíciám mnohí remeselníci, samostatne hospodáriaci roľníci či poskytovatelia služieb pretavujú do podnikateľských aktivít a robia dobré meno nášmu regiónu aj za jeho hranicami. Podporu rozvoja cestovného ruchu zabezpečuje aj Občianske združenie MAS LEV, ktoré realizáciou projektov národného i nadnárodného charakteru napomáha tvorbe značky územia LEVa. 5

[close]

p. 8

Centrum prvého kontaktu Levoča 2. Ponuka a predaj služieb VCR 2.1 Služby cestovného ruchu Služby cestovného ruchu sú definované ako heterogénny súbor užitočných efektov, ktoré uspokojujú potreby návštevníkov. Služby cestovného ruchu majú prierezový charakter. Poskytujú ich nielen podniky cestovného ruchu, ale aj subjekty pôsobiace v iných národohospodárskych odvetviach. Služby cestovného ruchu možno deliť z viacerých hľadísk. K najčastejšie poskytovaným službám v oblasti cestovného ruchu z hľadiska druhu možno zaradiť tieto:              Ubytovacie služby Stravovacie (pohostinské) služby Služby cestovných kancelárií a cestovných agentúr Sprievodcovské služby Prepravné služby Informačné služby Športovo-rekreačné služby Kúpeľné a zdravotné služby Wellness služby Služby cestovného poistenia Animačné služby Vízové služby Kongresové služby a pod. (Zdroj: http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=104213) Služby vidieckeho cestovného ruchu Vidiecky cestovný ruch je definovaný ako ekonomické využitie vidieckej krajiny, jej prírodných zdrojov, kultúrneho dedičstva, vidieckeho prostredia, miestnych tradícií a miestnych produktov prostredníctvom certifikovaných produktov a služieb, ktoré vychádzajú z identity regiónu. Ponúka možnosť uspokojenia potrieb návštevníkov a dopytu po ubytovacích, stravovacích a doplnkových službách. Podporuje miestny trvalo udržateľný rozvoj, spĺňa nároky modernej spoločnosti na efektívne využitie voľného času prostredníctvom novej sociálnej solidarity mesta a krajiny. Pod pojmom agroturizmus chápeme užšiu časť vidieckeho turizmu, ktorý sa spája s poľnohospodárskou činnosťou na vidieku. Agroturizmus zahŕňa špecifické činnosti agropodnikateľov a poľnohospodárskych podnikov podľa miestnych ekonomických a prírodných podmienok, zameraných na uspokojovanie rekreačných potrieb turistov. Do agroturizmu môžeme zaradiť prakticky všetky činnosti, ktoré zabezpečuje podnikateľ – poľnohospodár pre uspokojenie potrieb turistov. Základnou zložkou služieb agroturizmu sú ubytovacie a stravovacie služby. Ubytovacie služby predstavujú ubytovanie turistov v podnikových alebo súkromných zariadeniach s možnosťou dovolenky v prírode a s prepojením napríklad na špeciálnu poľnohospodársku výrobu ako je vinohradníctvo, ovocinárstvo, ovčiarstvo a pod. 6

[close]

p. 9

Centrum prvého kontaktu Levoča Stravovacie služby zabezpečuje poľnohospodár pre ubytovaných návštevníkov alebo ďalších turistov, ktorí prichádzajú do regiónu. Ide najmä o výrobu a priamy konzum potravín pripravených v miestnych podmienkach. Časť potravín vyrábajú priamo vo vlastných, ale aj cudzích stravovacích zariadeniach a časť je vo forme polotovarov alebo hotových výrobkov v obchodnej sieti. Ďalšie doplnkové služby pre turistov na agrofarme môžu byť:  organizovanie ochutnávky najkvalitnejších vín, gastronomických špecialít, syrov a pod.  zapojenie turistov do atraktívnych poľnohospodárskych prác ako je zber hrozna, jahôd a ovocia, kosenie a sušenie sena a pod.  jazdecký výcvik, jazda v prírode na koňoch alebo konských záprahoch;  zber húb alebo lesných plodín, výroba lekvárov a pod.  uspokojovanie špecifických záujmov turistov ako sú poľovníctvo, rybárstvo a pod.  účasť na vidieckych jarmokoch, vinobraní a folklórnych slávnostiach;  poskytovanie športových, kultúrnych a rekreačných služieb ako lyžovanie, turistika, plávanie a pod.;  služby pre turistov zamerané na rodiny s deťmi, dôchodcov, zdravotne postihnutých a pod. Rozvoj služieb pre turistov na vidieku má predovšetkým tieto prednosti oproti ostatným formám cestovného ruchu:  využíva existujúci bytový fond na vidieku alebo budovy, ktoré už stratili doterajšie využitie;  vytvára predpoklady na ekonomický rozvoj daného územia na vidieku;  napomáha širší rozptyl turistického využívania územia;  nevyžaduje záber nových plôch vo voľnej prírode;  vytvára nové pracovné príležitosti na vidieku. Rozvoj agroturistických služieb napomáha poľnohospodárskym podnikateľským subjektom vo viacerých smeroch:  zvyšuje odbyt poľnohospodárskych produktov vo vlastných zariadeniach;  vytvára nové pracovné príležitostí;  využíva hospodársky potenciál a prírodné danosti regiónu;  prispieva k osídľovaniu a obnove vidieckych sídiel;  v krajinotvorbe, ochrane a údržbe prírody najmä v horských a podhorských regiónoch;  v ďalších podporných činnostiach na vidieku. Pri rozvíjaní vidieckej turistiky na Slovensku treba využiť najmä silné stránky vidieka:    atraktívne prostredie krajiny; tradičná pohostinnosť vidieckeho obyvateľstva; bohaté kultúrne tradície; 7

[close]

p. 10

Centrum prvého kontaktu Levoča  dostatok voľných pracovných síl;  rozsiahle a málo využívané ubytovacie možnosti;  rozptýlené osídlenie;  nízku cenu služieb;  prístupné poradenské služby;  podporu podnikania zo strany Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky;  rozširujúcu sa medzinárodnú spoluprácu. 2.2 Kvalita, komplexnosť a vlastnosti poskytovaných služieb Kvalita poskytovaných služieb Základným predpokladom rozvoja vidieckeho cestovného ruchu je kvalita poskytovaných služieb. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR poskytlo v minulom období finančnú dotáciu na rekonštrukciu a výstavbu viacerých nových ubytovacích zariadení s cieľom zvýšiť ich kvalitu a diverzifikáciu činnosti poľnohospodárskych podnikov. Napriek tomu, že sa neustále zlepšujú materiálne podmienky na poskytovania služieb, problémom zostáva ľudský faktor, najmä vo väčších zariadeniach cestovného ruchu s väčším počtom pracovníkov. Veľa podnikateľov vo vidieckom cestovnom ruchu nemá príslušné vzdelanie v cestovnom ruchu, pociťujeme nedostatok kvalifikovaných a motivovaných pracovníkov, najmä čašníkov a kuchárov, ktorí odchádzajú do zahraničia za lepšími finančnými podmienkami. Slovenský zväz vidieckej turistiky a agroturistiky vypracoval a zaviedol na základe zahraničných skúsenosti i uplatňovanie znakov kvality vidieckych ubytovacích zariadení na Slovensku. K tomuto systému zvyšovania kvality ubytovacích zariadení sa bude treba vrátiť a pokračovať v jeho uplatňovaní v praxi. Súčasne bude potrebné zdokonaliť informačný a rezervačný systém vo vidieckej turistike a agroturistike na Slovensku. Komplexnosť poskytovaných služieb S kvalitou poskytovaných služieb súvisí aj ich komplexnosť. Malí podnikatelia sa orientujú prevažne na ubytovacie služby, ktoré sú pre nich najefektívnejšie. Často sa stáva, že v obci, mikroregióne je prebytok ubytovacích zariadení, ich vyťaženosť je nízka. V mnohých obciach a strediskách cestovného ruchu chýbajú potom doplnkové služby, zariadenia ako napríklad stravovacie služby, spoločensko -zábavné služby, požičovne športových potrieb, plavárne, cykloturistické cesty a podobne. Chýbajú možnosti alternatívneho trávenia voľného času v prípade nepriaznivého počasia, čo je často dôvod nespokojnosti návštevníkov. Turista neprichádza na vidiek len sa vyspať, ale sa chce zabaviť, poučiť a príjemne stráviť dovolenku. (Zdroj: http://www.inprost.sk/aku-podporu-potrebuje-vidiecky-cestovny-ruch-na-slovensku) Aké služby chýbajú v území MAS LEV?    Wellness pobyty, sauna Plaváreň, kúpalisko Turistický sprievodca po meste 8      Turistický sprievodca po prírode Športové podujatia Nočný život - bary a letné terasy Pravidelné predstavenia a atrakcie Zimný štadión

[close]

p. 11

Centrum prvého kontaktu Levoča Vlastnosti služieb v cestovnom ruchu 1. Nehmotnosť Na rozdiel od materiálnych výrobkov si ich nemôžeme dopredu prehliadnuť, ochutnať, ovoňať. Aby sa znížila neurčitosť výsledkov služby, zákazník vyhľadáva určité znaky, ktoré by svedčili o kvalite služieb. Zákazník bude posudzovať kvalitu služieb na základe miesta (vzhľad, interiér, exteriér), personálu (mal by byť dostatočný počet na obslúženie zákazníkov), vybavenia pracovísk, propagačných materiálov, symbolov a ceny. Poskytovateľ služieb sa musí preto snažiť o zhmotnenie nehmotného, aby tak poskytol hmatateľné dôkazy kvality. 2. Nedeliteľnosť Pre služby je typické, že sú vytvárané a konzumované súčasne. Ak nejaká osoba poskytuje službu, stáva sa jej súčasťou. Ak je pri poskytovaní služby prítomný aj zákazník, vzniká interakcia medzi poskytovateľom a zákazníkom = špeciálny rys marketingu služieb. 3. Premenlivosť Služby vysoko závisia na tom, kto ich poskytuje, kedy a kde. Firmy poskytujúce služby môžu urobiť 3 kroky smerom k riadeniu kvality: • investícia do ľudských zdrojov, do výberu a vyškolenia personálu; • štandardizácia procesu poskytovania služieb pomocou organizácie; • sledovanie spokojnosti zákazníka na základe prianí a sťažností, prieskumu zá kazníkov, kontrolných nákupov… 4. Neskladovateľnosť Služby nie je možné skladovať. To nevytvára žiaden problém, kým je dopyt stály. Ak začne dopyt kolísať, vznikajú firmám poskytujúcim služby vážne problémy. Sasser popísal niekoľko stratégií na zlepšenie rovnováhy medzi ponukou a dopytom v oblasti poskytovania služieb: A/ • • • • B/ • • • • z hľadiska dopytu: cenová diferenciácia presunie časť dopytu z obdobia špičky do obdobia s níz kym dopytom; dopyt mimo špičku môže byť zvýhodňovaný; doplnkové služby možno poskytovať v dobe špičiek a vytvárať alternatívu pre čakajúcich zákazníkov; zavedenie systému rezervácií. z hľadiska ponuky: prijímanie zamestnancov na čiastočný úväzok na riešenie špičiek; použitie efektívnych postupov – v dobe špičky vykonávajú zamestnanci hlavné úlohy, pomocný personál vedľajšie; zvýšená spoluúčasť spotrebiteľov; prostriedky určené pre ďalší rozvoj. (Zdroj: http://www.euroekonom.sk/obchod/sluzby/hlavne-vlastnosti-sluzieb/) 9

[close]

p. 12

Centrum prvého kontaktu Levoča 2.3 Proces tvorby marketingovej stratégie v podmienkach regiónu MAS LEV „Základnou úlohou marketingovej stratégie je určiť opatrenia, na základe ktorých je možné dosiahnuť stanovený marketingový cieľ. Nejde o podrobný plán opatrení, ale o určenie takého správania sa, ktoré umožní dosiahnutie optimálneho cieľa. Kvôli tomu treba vyvinúť všetky možné stratégie.“ Prof. Dr. Claude Kaspar Na území MAS LEV pôsobí niekoľko aktívnych združení, podnikateľov i jednotlivcov, ktorí sa snažia o rozvoj lokality nielen pre potreby domáceho obyvateľstva, ale aj v rámci celkovej koncepcie rozvoja cestovného ruchu daného územia, ktorá je spracovaná v stratégii Miestnej akčnej skupiny LEV. Dá sa povedať, že z pohľadu marketingu je „public relation“ organizáciou Miestna akčná skupina LEV, ktorá združuje vo svojich radoch 86 členov, z toho 34 z verejného a 52 zo súkromného sektora, ktorý zahŕňa aj sektor občiansky. Jej aktivity sú nasmerované na propagáciu územia ako cestovného cieľa, ako aj na podporu propagácie jednotlivých obcí územia, spojenú s podporou ponuky a predaja produktov a služieb cestovného ruchu. Pre potreby marketingu územia a propagácie cestovného ruchu sa jej činnosť považuje za nevyhnutnú hlavne z dôvodu zabezpečovania propagačno prezentačných aktivít, ktoré sa vyznačujú vysokou profesionálnou úrovňou a sú smerované hlavne na poskytovanie informácii o možnostiach ponuky ako celku. Občianske združenie MAS LEV sa aktívne podieľa na tvorbe značky, ktorá je akceptovateľná a odlíšiteľná a stáva sa synonymom kvality nielen doma, ale aj vo svete, o čom svedčí aj aktívna spolupráca a záujem o naše územie zo strany mnohých krajín nielen Európskej únie. Snahou združenia je implementovať stratégiu budovania značky v jednej komunikačnej línii so všetkými subjektmi zúčastnenými na riadení cestovného ruchu na území MAS LEV. Pre úspešné budovanie značky ako aj globálneho rozvoja cestovného ruchu je potrebné, aby zainteresované subjekty pochopili, že MAS LEV sa nesnaží zasahovať do ich kompetencií, ale naopak, snaží sa o využitie ich schopností a odborného potenciálu pre dobro územia. Zároveň je potrebné, aby si subjekty uvedomili, že vstup do spolupráce ich zaväzuje k rešpektovaniu spoločných pravidiel hry, ktoré povedú k spoločnému cieľu. Viac o marketingovej stratégii OZ MAS LEV nájdete v informačnej štúdii na strane 29. 10

[close]

p. 13

Centrum prvého kontaktu Levoča Uplatnenie cieľov marketingovej stratégie MAS LEV Vízia Územie LEVa je priestor, ktorý má:         dostatok finančných prostriedkov na fungovanie a rozvoj; kompletne vybudovanú infraštruktúru; rozvinutú a dobre fungujúcu podnikateľskú sféru; rozvinutý cestovný ruch; je známy na Slovensku, v Európskej únii a vo svete; je vhodným miestom pre život mladých a vzdelaných ľudí; nie je izolované od ostatného sveta, ale pestuje partnerstvá na rôznych úrovniach; je hrdé na svojich obyvateľov, ktorí sú si vedomí zodpovednosti za vlastný život a rozvoj komunity, zapájajú sa do činnosti regiónu a angažujú sa vo veciach verejných. Ciele Získavaním informácií od obcí, podnikateľov a združení pôsobiacich v oblasti cestovného ruchu sa zaoberala ako Miestna akčná skupina LEV, tak aj Centrum prvého kontaktu Levoča, v rámci realizácie vzdelávacích projektov „ Bližšie k ľuďom, bližšie k cieľu“ a „Združenia ako podpora rozvoja vidieckeho cestovného ruchu“. Cieľom oboch organizácií bolo okrem iného zistiť potreby územia pre vytvorenie novej stratégie územia pre nastávajúce programovacie obdobie 2014-2020. Počas niekoľkých mesiacov sa v rámci projektov CPK konali podnetné stretnutia vo vybraných obciach, v ktorých je vidieť najväčší potenciál rozvoja vidieckeho cestovného ruchu v prepojení na miestne tradície, kultúrny či prírodný potenciál, a ktorý by v konečnom dôsledku bol prospešný nielen pre samotnú obec, ale pre celé územie. Mnohé skvelé nápady budú zapracované do novej stratégie územia a viac sa o nich dočítate v kapitole 4., kde sa venujeme konkrétnym aktivitám, ktoré sa uskutočnili počas realizácie projektu „Bližšie k ľuďom, bližšie k cieľu“ . Zo stretnutí vyplynula potreba vytvorenia komplexného produktu, ktorá na našom území dlhodobo stagnuje. Pôvodná snaha vytvoriť tzv. turistický pas sa čiastočne zrealizovala v projekte spolupráce s MAS Šafrán „Po stopách klenotov LEVa a Šafránu“, v podobe balíčka obsahujúceho sumarizáciu kultúrnych a prírodných pamiatok a poskytovateľov služieb v území, spolu s mapami atraktivít. Súťaž vyhlásená v rámci tejto aktivity žiaľ úspešná nebola, čo viedlo k premýšľaniu nad inou formou turistického batôžka z vidieka. Pracovné skupiny sa nakoniec uzhodli na vytvorení turisticky zaujímavej atrakcie, pracovne pomenovanej ako SAFARI LEVa, ktorá bude rovnako ako ďalšie nápady zapracovaná do novej stratégie územia. 11

[close]

p. 14

Centrum prvého kontaktu Levoča 2.4 Tvorba komplexného produktu - turistický batôžtek z vidieka Turistický pas – je sprievodca historickými pamiatkami, kultúrnymi a prírodnými krásami a jedinečnosťami regiónu, resp. určitého územia. Náplňou turistického pasu je využiť služby viacerých poskytovateľov, a to zakúpením si jedného balíka služieb. Turistický pas je potrebné vytvoriť za účelom spoznávania regiónu a zároveň podpory vidieckeho cestovného ruchu. Čo má turistický pas zahŕňať, aby naplnil svoj účel?        prehľad prírodných a kultúrnych pamiatok; príležitosť navštíviť remeselnícke a tradičné dielne zručných ľudí, vrátane ukážok práce; možnosť ubytovať sa a stravovať v lokalite na danom mieste podľa vlastného výberu; možnosť navštíviť poľnohospodárske družstvá, rodinné farmy alebo ekofarmy s odborným výkladom; nazrieť do tajov a klenotov Levočských vrchov počas pešej alebo cyklistickej túry; možnosť navštíviť zábavné a športové strediská spojené s relaxom v každom ročnom období; iné. V rámci projektu spolupráce „Po stopách klenotov LEVa a Šafránu“ medzi MAS LEV a MAS Šafrán bol vytvorený produkt nazvaný turistický pas, zahŕňajúci zbierku kartičiek s vybranými pamiatkami, prírodnými úkazmi a krásami, ako aj poskytovateľmi služieb v oboch územiach s názvom Kráčajte s nami... Súčasťou tohto produktu sú tiež mapy atraktivít územia MAS LEV a dve publikácie, ktoré sa zaoberajú kultúrnym, historickým a ľudským potenciálom oboch území. 12

[close]

p. 15

Centrum prvého kontaktu Levoča 3. Sieťovanie vidieckeho potenciálu 3.1 Destinačný manažment Definícia Región s turistickým potenciálom sa stáva destináciou, keď sa stane strategicky manažovateľnou jednotkou; sociálnym systémom, ktorý sa vedome, cielene a plánovite rozvíja, aby vhodnými stratégiami a partnerstvami zhodnotil svoj potenciál. Stratégia rozvoja destinácie spúšťa procesy, ktoré vedú k novým hospodárskym zoskupeniam s vlastnou dynamikou. Sústredí sa na kľúčové danosti regiónu s cieľom urobiť z nich kľúčové obchody. Najambicióznejšie stratégie stavajú na nových formách marketingu a začlenení do nadnárodných marketingových sietí a štruktúr. Stratégiu rozvoja destinácie je možné presadiť iba vtedy a do tej miery, do akej relevantní aktéri dokážu a majú vôľu vidieť destináciu ako celok, a po krokoch, ale dôsledne pracujú na jej rozvoji ako novej jednotky. Ak regióny na tejto ceste preukážu dostatok vlastných vnútorných síl, potom je reálne aj ich presadenie sa v medzinárodných marketingových a rozvojových súvislostiach. (Zdroj: Úvod do destinačného manažmentu, str. 13) - inými slovami povedané: Destináciu – samotné územie – môžeme chápať ako produkt marketingu územia, ktorý je cieľovým objektom marketingových aktivít územnej samosprávy. Pod produktom regiónu chápeme všetko, čo región ponúka svojim obyvateľom, návštevníkom, podnikom a potenciálnym investorom a čo slúži na uspokojovanie ich individuálnych a kolektívnych potrieb. Riadenie cieľového miesta v sebe zahŕňa tvorbu vhodného prostredia - rozvoj ľudských zdrojov, plánovanie a tvorbu príslušnej infraštruktúry, rozvoj zložiek, ktoré vedú k novým produktom, rozvoj technológii a dodávateľského systému. Riadenie ďalej obsahuje aj systém poskytovania služieb na mieste - konkrétne koordináciu a manažment lokality s cieľom dosiahnuť maximálne uspokojenie potrieb turistov. Taktiež sem patrí rozvoj a riadenie podujatí a atrakcií, školenia a vzdelávania. Nevyhnutnou súčasťou destinačného manažmentu manažmentom je aj marketing, ktorý zabezpečuje propagáciu lokality vrátane tvorby značky a imidžu. Tvorí kampane na posilnenie obchodných príležitostí najmä pre malé a stredné podniky. Zabezpečuje nezávislý a nestranný informačný servis. Úlohou marketingu je aj založenie a prevádzkovanie rezervačného systému, ako aj starostlivosť o zákazníka. Aké sú hlavné funkcie destinačného manažmentu?    kompletný marketing a komunikačná stratégia destinácie. Tie v sebe zahŕňajú analýzy trhu, vytvorenie profilu destinácie a priebežné monitorovanie vývoja cestovného ruchu na lokálnej, regionálnej a národnej úrovni; vytvorenie marketingových opatrení pre oblasti produktov a služieb a tiež pre oblasť návštevníkov; vytvorenie vhodného imidžu destinácie, z čoho sa ruka v ruke odvíja efektívne nastavená komunikácia s médiami, tvorba propagačných tlačovín a prezentácii; 13

[close]

Comments

no comments yet