Publikácia Zdroje

 

Embed or link this publication

Description

Zdroje Zeme a projekt Matka Zem

Popular Pages


p. 1

Zdroje Zeme pre rozvoj vidieka - návrat ku koreňom

[close]

p. 2

Zdroje Zeme pre rozvoj vidieka - n{vrat ku koreňom Vydalo OZ MAS LEV, o.z. v r{mci projektu nadn{rodnej spolupr{ce s MAS Rýmařovsko „Oživme bohatstvo Matky Zeme a tradície našej minulosti“ Nepredajné Levoča, 2014 --

[close]

p. 3

ÚVOD Touto publik{ciou V{m chceme priblížiť niektoré z tých aktivít, ktoré sa diali na území MAS LEV aj za účasti českého partnera MAS Rýmařovsko v r{mci nadn{rodného projektu spolupr{ce „Oživme bohatstvo Matky Zeme a tradície našej minulosti“. Z{roveň sa pokúsime načrtnúť problémy a život poľnohospod{rov a samostatne hospod{riacich roľníkov v súčasne platných legislatívnych podmienkach a pozrieme sa aj na možnosti rozvoja agroturistiky s využitím potenci{lu n{šho územia. -2-

[close]

p. 4

I. KAPITOLA Využitie endogénnych zdrojov pre rozvoj vidieckej turistiky - z{kladné pojmy, legislatívne podmienky pre predaj z dvora -3-

[close]

p. 5

1.1 Vidiecka turistika a agroturistika Vidiecka turistika sa d{ ch{pať ako súbor rekreačných aktivít alebo aktivít voľného času, ktoré sa viažu na prostredie vidieckeho osídlenia a sú odlišné od civilizačných rekreačných aktivít. Znamenajú istý n{vrat k prírode a k činnostiam, ktorými sa bezprostredne zaobstar{vajú z{kladné potreby na živobytie. Agroturistika, resp. agroturizmus je užšia forma vidieckej turistiky, pri ktorej doch{dza k využitiu poľnohospod{rskych podmienok a potenci{lu agr{rneho sektora pre potreby cestovného ruchu. Jednoznačne uzn{van{ definícia pojmu agroturistika resp. agroturizmus neexistuje, avšak vo všeobecnosti môžeme povedať, že sa jedn{ o špecifický spôsob tr{venia voľného času v typických vidieckych podmienkach. Ide o turistiku niekedy spojenú s dobrovoľnou pr{cou v poľnohospod{rstve, ktor{ môže byť spojen{ s pokrytím časti n{kladov na pobyt alebo napodobňovaním tradičných (alebo súčasných) vidieckych pr{c a zvykov. N{vštevu vin{rskych pivníc spojenú s prehliadkou viníc, výroby vína a jeho konzum{ciou možno považovať tiež za agroturistiku. Zmyslom agroturistiky je poznanie života poľnohospod{rov a vidieka, blízky kontakt so zvieratami, poľnohospod{rskymi plodinami, zlepšenie vzťahu k pôde, poznanie ich každodennej pr{ce a pod. Podieľa sa na udržiavaní a rozširovaní kultúrnych a soci{lnych tradícií. -4-

[close]

p. 6

1.2 Agroturistika v podmienkach Slovenska Slovensko m{ mimoriadne vhodné podmienky pre rozvoj vidieckej turistiky a agroturistiky hlavne v horských a podhorských oblastiach. Silnými str{nkami je hlavne atraktívne prostredie vidieckej krajiny, bohaté kultúrne tradície a miestne ľudové zvyky a obyčaje, či tradičn{ pohostinnosť vidieckeho obyvateľstva. Výhodou pre rozvoj vidieckeho cestovného ruchu je tiež dostatok pracovných síl, relatívne rozsiahle a doteraz m{lo využívané ubytovacie a stravovacie kapacity a zachované rozptýlené osídlenie so značným výskytom neobývaných bytov a objektov vhodných pre individu{lnu rekre{ciu v atraktívnom prírodnom prostredí. Keďže z pohľadu poľnohospod{rskeho využitia sú hlavne v horských oblastiach sťažené výrobné podmienky, nižšia ekonomick{ efektívnosť poľnohospod{rskej výroby si doslova vynucuje rozvíjanie agroturistických aktivít ako doplnkovej činnosti a dodatočného zdroja peňažných príjmov podnikateľských subjektov. Nižšie relatívne kapit{lové a mzdové n{klady sa prejavujú v nižšej cene za ubytovanie a poskytovanie služieb agroturistických zariadení v porovnaní s „inými“ zariadeniami cestovného ruchu, čo je zaujímavé hlavne z hľadiska zahraničných turistov. Pomocnú ruku v podobe finančnej a metodickej podpory pod{vajú Ministerstvo pôdohospod{rstva SR a Ministerstva hospod{rstva SR, ako aj pomerne širok{ sieť poradenských a vzdel{vacích inštitúcií na pomoc podnikateľom. -5-

[close]

p. 7

1.3 Typy vidieckej turistiky na Slovensku  dovolenka na roľníckom dvore - prev{dzkovateľ okrem nocľahu poskytuje aj iné služby na uspokojenie požiadaviek z{kazníka, labužnícky (gastronomický) agroturizmus - v jeho popredí je odbyt region{lnych špecialít vlastnými hosťami, st{lym okruhom odberateľov alebo reštaur{ciami, škandin{vsky typ agroturistiky - prenajímanie kempingových plôch, pr{zdninových domov alebo bytov bez alebo len s minim{lnym poskytovaním služieb.   Špecifickou oblasťou agroturistiky je ekoagroturistika, ktor{ je poskytovan{ ekologicky hospod{riacimi farmami a poľnohospod{rskymi podnikmi. Ďalším pojmom je ekoturistika, ktor{ vyjadruje putovanie prírodou (peši alebo bicyklom) a jej pozorovanie. Stret{vame sa s ňou predovšetkým v prírodne hodnotných oblastiach s neobyčajnou krajinnou scenériou. 1.4 Pozitíva vidieckej turistiky na Slovensku       predstavuje ide{lne spojenie služieb cestovného ruchu s poľnohospod{rskym prostredím, rešpektuje prirodzené prírodné a životné prostredie, prispieva k tvorbe a zveľaďovaniu krajiny, umožňuje objavovať miestne kr{sy, tradície a popularizovať ich navonok, zabezpečuje n{vrat človeka k prírode, upevňuje zdravie turistov pobytom na čerstvom vzduchu, stimuluje rozvoj ďalších podnikateľských aktivít. -6-

[close]

p. 8

1.5 Problémy vidieckej turistiky na Slovensku                  nedostatok vlastných zdrojov, nízka kúpna sila dom{ceho obyvateľstva, nedokonalý informačný a rezervačný systém, vz{jomn{ neprepojenosť a nekoordinovanosť, pretrv{vajúca nižšia kvalita a množstvo ponúkaných služieb na region{lnej, mikroregion{lnej i miestnej úrovni, slab{ odborn{ príprava podnikateľov (mnohí pracujú intuitívne), chýbajúca efektívna marketingov{ činnosť, chýbajúca spolupr{ca na všetkých úrovniach, medzi samospr{vou, poskytovateľmi ubytovania a služieb (prevl{da tu individualizmus), v mnohých obciach nedostatočn{ podpora zo strany vedenia obce, slab{ podpora miestnej iniciatívy na zachovanie tradícií, chýbajúce typické sedliacke dvory ako sú napr. v Nemecku, Rakúsku, nedostatočn{ jazykov{ príprava pri komunik{cii so zahraničnými turistami, neznalosť požiadaviek hostí, najmä zo zahraničia, malé skúsenosti vidieckych obyvateľov s vidieckou turistikou, iné životné n{vyky, neochota ubytovať vo vlastných domoch cudzích ľudí, nedostatok možností pre aktívny oddych na vidieku, nedostatočn{ podpora cestovného ruchu, všeobecne zo strany št{tu, predovšetkým v oblasti propag{cie v zahraničí, nedostatočn{ servisn{ infraštruktúra na vidieku všeobecne a najmä v turisticky atraktívnych regiónoch Slovenska, absencia legislatívno-pr{vnych predpisov pre malých a stredných podnikateľov v danej oblasti. -7-

[close]

p. 9

1.6 Dôležité pr{vne predpisy pre podnikanie vo vidieckom cestovnom ruchu  Živnostenský z{kon  Obchodný z{konník  Občiansky z{konník  Z{kon o dani z príjmov  Z{kon o účtovníctve  Z{konník pr{ce  Predpisy o hygiene  Z{kon o ochrane spotrebiteľa  Z{kon o miestnych daniach a miestnom poplatku za komun{lne odpady a drobné stavebné odpady  Kategoriz{cia ubytovacích zariadení  Z{kon o požiarnej ochrane  Z{kon o soci{lnom, dôchodkovom, zdravotnom a nemocenskom poistení  Z{kony o bezpečnosti a ochrane zdravia pri pr{ci - Z{kon č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri pr{ci - Nariadenie vl{dy č. 504/2002 Z. z. o podmienkach poskytovania osobných ochranných pracovných prostriedkov - Nariadenie vl{dy č. 159/2001 Z. z. o minim{lnych bezpečnost ných a zdravotných požiadavk{ch pri používaní pracovných prostriedkov - Nariadenie vl{dy č. 204/2001 Z. z. o minim{lnych bezpečnost ných a zdravotných požiadavk{ch pri pr{ci s bremenami - Z{kon č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii pr{ce  Vyhl{ška o inšpekčnej knihe  Z{kon o hl{sení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky  Z{kon o pobyte cudzincov  Z{kon o cestovných n{hrad{ch -8-

[close]

p. 10

1.7 Prínosy z vidieckej turistiky a agroturistiky Ekonomické prínosy:  zvýšenie hrubého dom{ceho produktu,  zahraničn{ výmena,  zlepšenie príjmov,  tvorba zamestnaní,  multiplikačný (zn{sobujúci) efekt,  predaj vlastných výrobkov,  rozvoj malého a stredného podnikania,  zlepšenie infraštruktúry,  rozširovanie cestovných kancel{rií,  zvýšenie príjmov poisťovní,  zvýšenie daňových príjmov v regióne. Soci{lne prínosy:        rozširovanie služieb, kultúrna výmena, zvýšenie kultúrnej identity ľudí, obmedzovanie imigr{cie, kreovanie identity a hrdosti komunity, rekreačné možnosti, zachovalé prírodné prostredie. 1.8 Podmienky pre rozvoj vidieckej turistiky v území MAS LEV     zachoval{ ľudov{ architektúra, bohat{ história a množstvo kultúrnych pamiatok, zachoval{ ľudov{ kultúra a bohatý folklór, územie bohaté na historické a prírodné pamiatky zaradené v Zozname svetového dedičstva UNESCO. -9-

[close]

p. 11

1.9 Vidiecky potenci{l územia MAS LEV Územie MAS LEV disponuje dostatočným potenci{lom ako pre rozvoj agroturistiky, tak aj pre n{vrat k poľnohospod{rstvu. Príkladom sú vznikajúce malé rodinné farmy, ktoré majú ambíciu venovať sa nielen samotnému chovu a pestovaniu, ale snažia sa aj o pritiahnutie turistov hľadajúcich z{žitkovú formu dovolenky. Mnoho ľudí na vidieku sa navracia k budovaniu malých rodinných „farmičiek“ preto, aby získali vlastné kvalitné potraviny mlieko, mäso, vajíčka, zeleninu, ovocie. Niektorí sa pustili aj do pestovania liečivých či exotických rastlín a húb, iní sa venujú chovu včiel. Obnoveným spojením s pôdou si tak ľudia pestujú nielen plodiny, ale aj nový životný štýl. -10-

[close]

p. 12

1.10 Výroba a predaj z dvora ako nov{ forma podnikania Predaj čerstvých potravín priamo z farmy je jednou z možností ako vr{tiť Slovensku potravinovú sebestačnosť, oživiť poľnohospod{rstvo a zamestnať ľudí na vidieku. Ekotrend Slovakia - zväz ekologického poľnohospod{rstva je mimovl{dna, neziskov{ organiz{cia s celoslovenskou pôsobnosťou, ktor{ združuje 105 členov - pestovateľov, spracovateľov, výrobcov, odborníkov a z{ujemcov o ekologické poľnohospod{rstvo a trvalo udržateľný život. DESATORO EKOTRENDU PRE PREDAJ Z DVORA som prvovýrobca vyr{bam z vlastných surovín vyr{bam podľa vlastných receptúr vyr{bam prevažne ručne svoje výrobky pred{vam priamo konečnému spotrebiteľovi spĺňam hygienické požiadavky dodržiavam podmienky spr{vnej praxe všetky f{zy výroby sú uskutočňované na Slovensku logo PREDAJ Z DVORA používam so súhlasom Zväzu EKOTREND Slovakia 10. svojim spr{vaním pozitívne vplývam na rozvoj značky PREDAJ Z DVORA Oživenie vidieka by sa malo stať vecou verejnou. Rozhýbať k činu podnikateľov aktívnou komun{lnou politikou by mohli samotní starostovia obcí. Poskytnúť im za vytvorenie pracovných miest úľavy na dani z nehnuteľností a z pôdy. Na centr{lnej úrovni zas treba premýšľať, ako zjednodušiť prístup k pôde mladým ľuďom. -11- 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9.

[close]

p. 13

1.11 Pravidl{ pri predaji z dvora Predaj prebytočných produktov z vlastnej z{hrady či hospod{rstva je na Slovensku zaužívaný spôsob zlepšovania rodinného rozpočtu. Kým kedysi drobní predajcovia - prvovýrobcovia - mohli pred{vať prebytky produktov rastlinného i živočíšneho pôvodu bez obmedzenia, dnes je predaj prvotných produktov regulovaný št{tom. Prvovýrobca nemusí mať živnosť ani zriaďovať obchodnú spoločnosť, avšak podmienkou je, že pred{va v malom množstve produkty z vlastného hospod{rstva a kupujú ich z{kazníci len pre svoju potrebu, nie na ďalšie spracovanie. Malé množstvo - definuje nariadenie vl{dy pre každú komoditu osobitne. Každý, kto chce pred{vať, musí byť registrovaný na príslušnej Region{lnej veterin{rnej a potravinovej spr{ve. Predaj rastlinných komodít strukoviny, obilniny, olejniny, zelenina, zemiaky, ovocie, orechy, byliny, čerstvé huby určuje tzv. potravinový kódex. Predaj živočíšnych komodít tzv. predaj z dvora sa vzťahuje na surové mlieko, vajcia, med, ryby, mäso z hydiny a dom{cich kr{likov zabitých na farme a na zverinu zo zabitej voľne žijúcej zveri. -12-

[close]

p. 14

1.12 Legislatívne podmienky predaja z dvora Predaj z dvora sa riadi Nariadením vl{dy č. 359/2011, ktorým sa ustanovujú požiadavky na niektoré potravinárske prevádzkarne a na malé množstv{, čiže do 30 VDJ* týždenne (bitúnok) a do 5 ton vykosteného mäsa týždenne (rozrabk{reň). § 5 tohto nariadenia pojedn{va o dod{vaní potravín živočíšneho pôvodu z maloobchodnej prev{dzkarne iným maloobchodným prev{dzkarniam, ktoré sa považuje za okrajovú, miestnu a obmedzenú činnosť danej maloobchodnej prev{dzkarne. 1. Dod{vanie potravín živočíšneho pôvodu je miestnou činnosťou maloobchodu, ak dod{va do iného maloobchodu vzdialeného najviac 2 hodiny cesty. 2. Dod{vanie potravín živočíšneho pôvodu inému maloobchodu podľa odseku 1. môže vykon{vať len maloobchod, ktorý: a) je zriadený ako trvalé zariadenie, b) dodržiava príslušné osobitné hygienické požiadavky podľa § 6, c) je na dod{vanie potravín živočíšneho pôvodu a činnosti podľa § 6 zaregistrovaný. ___________________________________________________________ *Veľk{ dobytčia jednotka (VDJ) je spoločný menovateľ, na ktorý sa prepočítavajú rôzne druhy a kategórie hospod{rskych zvierat. VDJ = 500 kg živej hmotnosti. Rôzne druhy a kategórie zvierat sa prepočítavajú na spoločného menovateľa pomocou prepočítavacích koeficientov. -13-

[close]

p. 15

3. Prev{dzkovateľ maloobchodu s okrajovou, miestnou a obmedzenou činnosťou je povinný podať príslušnej RVPS (Region{lna veterin{rna a potravinov{ spr{va) čestné vyhl{senie, každoročne do 31. marca. Ďalším dôležitým dokumentom je Nariadenie vl{dy č. 360/2011, ktorým sa ustanovujú hygienické požiadavky na priamy predaj a dod{vanie malého množstva prvotných produktov rastlinného a živočíšneho pôvodu a dod{vanie mlieka a mliečnych výrobkov konečnému spotrebiteľovi a iným maloobchodným predajniam. Príklady malých množstiev najčastejšie pred{vaných komodít Každému spotrebiteľovi je možné predať jednor{zovo ryby maxim{lne za 20€ a obchodu 100 kg týždenne. Každému spotrebiteľovi je možné predať maxim{lne 30 % z ulovenej zveriny, najviac 1 t vykostenej zveriny, alebo zodpovedajúce množstvo nevykostenej zveriny za týždeň. Každému spotrebiteľovi je možné predať maxim{lne 10 tisíc kusov hydiny ročne. Každému spotrebiteľovi je možné predať maxim{lne 2500 kusov kr{likov. Každému spotrebiteľovi je možné predať najviac 60 kusov vajec týždenne, maloobchodu 350 ks týždenne. -14-

[close]

Comments

no comments yet